Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo. (Mat 19,14)

Kto príde k Ježišovi, tomu patrí nebeské kráľovstvo. Nebeské kráľovstvo – to je život v harmónii s Bohom, bez zla a s vnútorným pokojom, aký nikde inde nenájdeme. Čo pre to dnes ako rodičia alebo deti môžeme urobiť? Skúsme o tom porozmýšľať pri nasledujúcom príbehu.
Narodil som sa vo veriacej rodine ako tretie z ôsmich detí. Bývali sme na dedine, a tak sme boli obklopení krásnou prírodou. Každé ráno i večer sme mali rodinné pobožnosti. Spievali sme piesne, čítali texty z Božieho slova a modlili sa. Rád si spomínam na vítanie soboty každý piatok pri západe slnka, ale aj na to, ako sme sa o dvadsaťštyri hodín neskôr so sobotou lúčili. Rodičia nás učili za každé jedlo poďakovať Bohu. To všetko nám pomáhalo nájsť láskavú náruč nášho Spasiteľa.
Živo si spomínam na svoju prvú „skutočnú modlitbu“. Mal som vtedy šesť rokov. Všetci súrodenci ochoreli na šarlach a potom dostali žltačku. Pre mamičku to bola nesmierna záťaž. Z celého srdca som prosil Boha, aby ma táto dvojitá choroba obišla a rodičia súčasne čakali, kedy ochoriem aj ja. Ako jediný som vtedy neochorel. V situácii, keď sme spali v jednej posteli všetci, nemožno pochybovať o tom, že skutočne šlo o Božie priznanie. Odvtedy som sa naučil v živote dôverovať Bohu a počítať s Jeho pomocou.

Nebeský Otče, ďakujem Ti za rodičov, ktorí nás učili prichádzať až k Tvojmu trónu. Ďakujem Ti, že nás počuješ, vieš o nás a tiež nám pomáhaš. Prosím, daj nám silu a múdrosť na to, aby sme svojím konaním nikdy nebránili iným prichádzať k Tebe.

František Pěkník