A Ježiš im hovoril: „Iste mi poviete toto príslovie: ‚Lekár, uzdrav sám seba!‘ Aj tu, vo svojej domovine urob to, o čom sme počuli, že sa stalo v Kafarnaume.“ On však povedal: „Amen, hovorím vám, že nijaký prorok nie je vzácny vo svojej domovine.“

Lukáš 4,23.24

V Nazarete sa v tú sobotu čítal text z Izaiáša 61, kde prorok hovorí o Mesiášovi. Keď Ježiš text dočítal, oči všetkých sa upreli na neho. Ľudia čakali, čo sa stane.

Čo od neho očakávali? Počuli o zázrakoch, ktoré urobil v iných mestách. Chcú, aby niečo podobné urobil aj u nich. Možno aj niečo veľkolepejšie. Ak je naozaj Mesiáš, mesto, v ktorom vyrastal, si zaslúži bonus.

Jeho ďalšie slová sa ich však dotkli. Zrazu zistili, že o nich vie všetko. Pozná ich pochybnosti. Vie, že odmietajú uveriť tomu, že by mohol byť očakávaným záchrancom Izraela. Majú pocit, že vidí do najtajnejších zákutí ich vnútra.

Ježiš im prezradí, prečo v ich meste neurobí žiadny zázrak. Inde prišiel ako človek bez minulosti. Svojím kázaním a skutkami menil súčasnosť a svojim poslucháčom ponúkal nádej do budúcnosti. Nazaretčania v ňom však stále vidia chlapca, ktorý ešte pred niekoľkými rokmi pomáhal ako tesár svojmu nevlastnému otcovi.

Obyvatelia Nazareta mohli byť svedkami rovnakých zázrakov, aké urobil v iných mestách v Galilei a Judsku. Mohli, ale neboli. Svojou neverou v tom Ježišovi zabránili.

Aj nám hrozí rovnaké nebezpečenstvo. Ježiš nám chce pomôcť. Ak sa však na neho pozeráme cez optiku svojej nevery a predsudkov, bránime mu urobiť zázraky podobne ako ľudia v Nazarete. Nedopustime sa rovnakej chyby.