Pán nemešká so svojím prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale je zhovievavý, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale chce, aby sa všetci dali na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej. Vtedy sa nebesá s rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem i jej diela budú súdené. Keď sa toto všetko má rozplynúť, akí musíte byť svätí a nábožní vo svojom správaní vy, čo túžobne očakávate príchod Božieho dňa… Druhý Petrov list 3,9-12

Vieru, o ktorej svedčili proroci a apoštolovia, potrebujeme v sebe posilňovať a rozvíjať. Je to viera, ktorá si privlastňuje Božie zasľúbenia a očakáva záchranu vtedy a tak, kedy a ako to za najvhodnejšie uzná Boh. Spoľahlivé prorocké slovo sa nakoniec splní pri slávnom advente nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista ako Kráľa kráľov a Pána pánov. Čas čakania sa môže zdať príliš dlhý, môžu nás tiesniť nepriaznivé okolnosti, ba môže cestou padnúť nejeden z tých, ktorým sme dôverovali. My však s prorokom, ktorý sa v dobe nebývalého odpadnutia vyvoleného ľudu od Boha snažil povzbudiť Júdejcov, smieme v neochvejnej viere vyhlásiť: „Hospodin je vo svojom svätom chráme. Zmĺkni pred ním celá zem!“ (Hab 2,20) Majme vždy na zreteli potešujúce posolstvo: „Lebo videnie sa splní svojím časom, speje ku koncu a – nesklame; keby sa zdržalo, čakaj naň, lebo určite sa splní – nebude meškať… Spravodlivý zo svojej viery bude žiť!“ (Hab 2,3.4) (PK 387; PK 207)

Milostivý Bože, ďakujeme za povzbudenie, aby sme trpezlivo čakali na návrat Kráľa všetkých kráľov a Pána všetkých pánov.