Plní sa na nich Izaiášovo proroctvo: Budete počúvať a počúvať, ale nebudete rozumieť, budete hľadieť a hľadieť, ale nebudete vidieť. Tomuto ľudu otupelo srdce: ušami ťažko počujú a oči si zažmúrili, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom neporozumeli a neobrátili sa — aby som ich neuzdravil. Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že počujú. Mat 13,14-16

Ľudia, ktorí študujú život Pána Ježiša a porovnávajú ho so spismi Starej zmluvy, zisťujú, že sa na ňom naplnilo všetko, čo proroci predpovedali o Mesiášovi. Napriek tomu tí, ktorí sa celkom oprávnene považovali za najlepších znalcov Písiem, Ježiša ako Mesiáša odmietli. Ako je to možné? Keď sa učeníci spýtali svojho Majstra, prečo hovorí v podobenstvách, Ježiš citoval slová proroka Izaiáša. K jeho slovám pridal svoj komentár: „Plní sa na nich Izaiášovo proroctvo: Budete počúvať a počúvať, ale nebudete rozumieť, budete hľadieť a hľadieť, ale nebudete vidieť. Tomuto ľudu otupelo srdce: ušami ťažko počujú a oči si zažmúrili, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom neporozumeli a neobrátili sa — aby som ich neuzdravil. Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že počujú.“ (Mat 13,14-16) Boh túži, aby všetci ľudia prijali Ježiša ako Mesiáša a mohli vojsť do Božieho kráľovstva. Preto prostredníctvom prorokov dopredu opísal Spasiteľov život. Tri a pol roka mohli Ježišovi poslucháči každý deň vidieť, ako sa plnia mesiášske proroctvá. Napriek tomu ho do jeho smrti na kríži prijalo veľmi málo ľudí.
Pričinili sa o to aj zákonníci a farizeji. Po krátkom váhaní, keď sa zdalo, že Ježiša prijmú, ho nakoniec odmietli. Neprijali ho ako Mesiáša, ba čo viac, vyhlasovali o ňom, že koná v moci diabla. Vraj len vďaka nemu môže robiť zázraky. K ich názoru sa pridala väčšina kňazov a levitov. Aj jednoduchí Židia potom začali mať s prijatím Ježiša problém.
Tento problém trvá dodnes. Židia odmietajú Ježiša. Stále čakajú Mesiáša, ktorý nastolí ich nadvládu nad svetom a postaví chrám na mieste, kde bol kedysi. Veria, že mešita, ktorá tam dnes stojí, bude zbúraná a chrám sa opäť naplní vôňou kadidla a obetí…
Ježišove slová sa týkajú aj nás, ktorí pochádzame z pohanov. Môžeme čítať evanjeliá, a pritom odmietať Spasiteľa, ktorého predstavujú. Môžeme počúvať kázania o Božej láske, a pritom neveriť, že Boh je bytosť, ktorá k nám má podobný vzťah, aký majú milujúci rodičia k svojmu dieťaťu.
Ježiš však nekončí varovaním. Na adresu tých, ktorí ho počúvajú, hovorí: „Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že počujú.“ V čom spočíva blahoslavenstvo, o ktorom hovorí? Na túto otázku by mohli dať odpoveď stovky ľudí, ktorí chodili s Ježišom. Okrem uzdravenia, nasýtenia a ďalších zázrakov vnímali, že im dáva pocit hodnoty. Zákonníci a farizeji ich považovali za nevzdelanú spodinu, ktorá nemá šancu vojsť do Božieho kráľovstva. V Ježišovej blízkosti však zistili, že Boh hľadí na veci inak než duchovní vodcovia. V každom slove tohto nového Učiteľa vnímali Boží záujem o človeka. Aj keď ich kritizoval, z tónu jeho hlasu cítili, že to nemyslí zle. Naopak – ide mu o ich záchranu.
Ježiš neobišiel nikoho, kto sa s ním chcel stretnúť. Pomáhal Židom i pohanom, bohatým i chudobným, vzdelaným i jednoduchým; tým, ktorí dokázali dodržiavať prikázania, aj tým, ktorí si uvedomovali svoju hriešnosť.

Pane, v Tvojej blízkosti sa cítim dobre. Keď som s Tebou, vnímam svoju hriešnosť a úbohosť, ale súčasne cítim Tvoju odpúšťajúcu a pretvárajúcu milosť a lásku. Je mi s Tebou dobre.