Peter ho však zďaleka sledoval až na nádvorie veľkňaza. Vošiel dnu a sadol si k sluhom, aby videl, ako sa to skončí… Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: Aj ty si bol s Ježišom Galilejským! Ale on zaprel pred všetkými: Neviem, o čom hovoríš. Keď vyšiel k bráne, uvidela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Tento bol s Ježišom Nazaretským! On znova zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka. Evanjelium podľa Matúša 26,58.69-72

Ten večer prebiehali dve súdne pojednávania – jedno s Ježišom,
druhé s jeho hlavným apoštolom.
Ich odpovede sa pod tlakom okolia veľmi líšili. Ježiš zostal neoblomný, zatiaľ čo Peter kapituloval. Ich reakcie neboli výsledkom okamihu. Odrážali dva odlišné postoje, ktoré sa stretli pred Kajfášom. Zreteľné sú už v Getsemanoch, kde sa jeden modlí a druhý spí. Jeden sa celkom odovzdáva, a to až po smrť na kríži, druhý zlyháva a nie je schopný obstáť v situácii, v ktorej sa čoskoro obaja ocitnú. Rozdiely v týchto dvoch postojoch neboli dielom okamihu. Odrážali rozdielne návyky, ktoré dovtedy Ježiš a Peter mali.
Pozoruhodná na týchto udalostiach je samotná Petrova prítomnosť. Obvykle ho kritizujeme za zbabelosť. Peter však sledoval Ježiša, aj keď len z diaľky. To o tomto mužovi niečo hovorí. Rovnako ako to, že pred chvíľou vytiahol meč napriek davu, za ktorým šla skupina plne ozbrojených vojakov. Písmo uvádza, že po Ježišovom zatknutí sa všetci učeníci rozutekali. Prinajmenšom dvaja z nich – Peter a Ján – si to však rozmysleli a zamierili ku Kajfášovmu domu. To vyžadovalo odvahu.
Do istej chvíle bolo všetko v poriadku. Potom sa však objavila otravná slúžka, ktorá vyhlásila, že Peter je Ježišovým nasledovníkom. Ako na to prišla? Nebolo to také ťažké. Ján hovorí, že on a Peter sledovali sprievod, ktorý smeroval k veľkňazovmu domu. Jána do nádvoria pustili, poznal sa totiž s veľkňazom. Peter zostal vonku pri bráne. Ján preto zašiel za slúžkou, ktorá strážila vchod, a požiadal ju, aby Petra pustila dnu. Podľa Jána práve táto slúžka položila Petrovi prvú otázku. (Ján 18,15-17)
Pre odvážneho a nebojácneho Petra nastala hodina skúšky. A on žalostne sklamal, nie kvôli momentálnej slabosti, ale v dôsledku svojho zvyku spoliehať sa sám na seba.
Vďaka tejto Petrovej skúsenosti si môžeme uvedomiť, že naše každodenné aktivity a postoje formujú náš charakter. Ten potom do veľkej miery určuje, ako sa zachováme, keď príde „hodina skúšky“.