Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, rozľútostený vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv. Ale oni mu povedali: Čo nás do toho? To je tvoja vec! On odhodil strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa. Potom odišiel a obesil sa. Evanjelium podľa Matúša 27,3-5

V procese s Judášom je zvláštne to, že sa odsúdil sám. Sotva pochopíme, čo sa odohrávalo v jeho mysli. Jedno mu však bolo jasné. Pochopil, že urobil niečo strašné. Keď chcel vrátiť peniaze, kňazi sa mu vysmiali. Takí sú „falošní priatelia“. Využili ho na svoje účely. Keď na neho doľahla ťarcha toho, čo urobil, pohrdli ním.
Následne Judáš „odhodil strieborné peniaze do chrámu“. V tejto vete sa nachádzajú dve dôležité slová, ktoré väčšina prekladov plne nevystihuje.
Prvé je slovo použité pre chrám. Nie je to slovo, ktoré sa bežne používalo pre chrám (hieron), ale výraz používaný pre chrámovú svätyňu. Aby sa Judáš dostal k svätyni, musel prejsť nádvorím pohanov, nádvorím žien a nádvorím Izraela. Ďalej už nemohol. Došiel k múru, ktorý mu bránil dostať sa na nádvorie kňazov. Preto musel na kňazov kričať, keď s nimi hovoril.
To nás privádza k druhému dôležitému slovu, ktoré sa obvykle prekladá ako „odhodil“. Toto slovo môže v gréčtine znamenať aj „zahodiť“ alebo „vymrštiť“. Ide teda o výraz, ktorý naznačuje polohu, vyvýšené miesto chrámovej svätyne. Judáš „vymrštil“ (prudko vyhodil) peniaze po posmievajúcich sa kňazoch a odišiel, aby sa obesil.
Tak skončil muž, ktorému nevyšla jeho manipulácia. Judáš chcel prinútiť zdržanlivého Ježiša, aby prejavil svoju moc ako Mesiáš a Kráľ. Dosiahol to, že sa Kristus ocitol na kríži. Judášov život bol v troskách.
Z tejto skúsenosti vyplývajú dve ponaučenia. Prvé nás upozorňuje, že to, čo sme získali nepoctivým spôsobom „v hriechu“, začneme po čase nenávidieť. Zhnusí sa nám to. Predmet hriechu alebo osoba s ním spojená sa v niektorých prípadoch stávajú odporné a nechutné. Tak to bolo v prípade Judáša. Tak to bolo aj po tom, čo Amnón znásilnil svoju sestru Támar. (2 Sam 13,1-19)
Druhým ponaučením je, že ručičky hodín sa nedajú vrátiť späť. Všetci sme zažili situácie, ktoré by sme najradšej vrátili a prežili znovu – a inak. To však nie je možné. Každý sa musíme vyrovnať s dôsledkami svojho konania. Pamätajme na to a dávajme pozor, ako prežívame každý deň svojho života.