Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Staviate hrobky prorokom a ozdobujete pomníky spravodlivých. Hovoríte: Keby sme boli žili za dní našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov. Takto sami proti sebe svedčíte, že ste synmi tých, čo povraždili prorokov. Dovŕšte teda mieru svojich otcov! Hadi, vreteničie plemeno! Ako uniknete odsúdeniu do pekla? Mat 23,29-33

Kritizovali ste niekedy stredovekú cirkev? Koľkokrát som už počul rozhorčené hlasy: „Ako mohli vtedy takto robiť? Ako mohli upáliť majstra Jána Husa?“ Potom často nasledovalo: „Ako dobre, že my sme dnes lepší!“ Pozrime sa, ako farizeji a zákonníci hodnotili svojich predkov. Možno pritom zistíme, že s nimi máme veľa spoločného: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Staviate hrobky prorokom a ozdobujete pomníky spravodlivých. Hovoríte: Keby sme boli žili za dní našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov. Takto sami proti sebe svedčíte, že ste synmi tých, čo povraždili prorokov. Dovŕšte teda mieru svojich otcov! Hadi, vreteničie plemeno! Ako uniknete odsúdeniu do pekla?“ (Mat 23,29-33) Farizeji mali dojem, že sú lepší než ich predkovia. Keby za nimi poslal Boh prorokov, nezabili by ich. Vypočuli by ich a zariadili by sa podľa ich posolstva. Možno je dobre pripomenúť, že medzi týmto Ježišovým kázaním a jeho smrťou neuplynulo ani 48 hodín.
Raz sme v malej skupinke hovorili o obeti Ježiša Krista. Spýtal som sa prítomných, čo cítia pri rozjímaní o tom, čo pre náš Ježiš vytrpel. Všetci hovorili o vďačnosti a veľkej Božej láske. Niektorým tiekli slzy po tvári. Potom prišiel na rad muž, ktorý vyhlásil: „Nedokážem pochopiť, ako ho mohli Židia ukrižovať. Ja by som to nikdy neurobil!“ Tento človek bol ochotný „pod krížom“ kritizovať iných. Vôbec nemyslel na to, že tým odsudzuje sám seba. Zatiaľ čo my sme uvažovali o svojich hriechoch, za ktoré musel Ježiš trpieť na kríži, on akoby mal pocit, že túto obeť nepotrebuje.
Často sa dopúšťame rovnakej chyby ako farizeji a zákonníci. Zaoberáme sa minulosťou a zabúdame, že ju nezmeníme. To, čo sa vtedy stalo, má slúžiť na naše ponaučenie. Nie je potrebné stále to analyzovať. Radšej by sme sa mali zaoberať tým, ako môžeme zmeniť prítomnosť.
Apoštol Pavol napísal: „Nie že by som to všetko bol už dosiahol a bol už dokonalý, ale bežím, aby som to získal, pretože si ma získal aj Kristus Ježiš. Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu za nebeskou cenou, totiž za Božím povolaním v Kristovi Ježišovi.“ (Fil 3,12-14) Pavol používa športovú terminológiu. Športovec sa v mnohom podobá veriacemu. Keď športovec prehrá, na svojej prehre už nič nezmení. Môže sa z nej poučiť a v tréningu sa zamerať na to, čo nerobil správne. My by sme mali zaujať podobný prístup k nášmu životu. Ak sa nám niečo nepodarí, priznajme si to a nebojme sa to povedať aj nášmu Pánovi. Dá nám múdrosť, aby sme pochopili, v čom je náš problém, a tiež silu na jeho odstránenie.

Pane, viem, že vďaka Tvojej obeti na kríži mám pred sebou nádhernú budúcnosť. Pomôž mi, aby sa to premietlo aj do môjho každodenného života. Nech sa moja viera v lepšiu budúcnosť prejaví v tom, ako prežívam prítomnosť.