Keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol spolucítiť s našimi slabosťami, ale veľkňaza, ktorý bol vo všetkom skúšaný, ale nedopustil sa hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas. List Hebrejom 4,14-16

Jednou z najvýznamnejších právd Novej zmluvy je, že „máme vznešeného veľkňaza“, ktorý sa po svojom nanebovstúpení posadil po Božej pravici.
Ježiš je Boží Syn, preto má prístup k Otcovi. Nie je len božskou bytosťou „tam kdesi hore“. Svojím vtelením sa stal „Bohom s nami“. (Mat 1,23) „Spolucíti s našimi slabosťami“, pretože „bol vo všetkom skúšaný“. Ježiš nám rozumie vďaka tomu, že mal podiel na našich trápeniach. Táto jedinečná Osoba má prístup k Bohu aj jednotlivo k ľuďom. Je prostredníkom medzi hriešnymi ľuďmi a svätým Bohom. Je naším veľkňazom – mostom, ktorý spája dva nezlučiteľné svety.
Nemali by sme prehliadať Ježišovu ľudskú prirodzenosť, na ktorú kladie dôraz úvodný text. V gréckom svete, do ktorého sa Ježiš narodil, sa predstava Boha spájala s myšlienkou určitej oddelenosti od ľudstva. Filón Alexandrijský (židovský teológ a filozof, súčasník Ježiša a apoštolov) podporoval túto myšlienku aj v prípade veľkňaza. Napísal, že veľkňaz sa musí „vedieť povzniesť nad súcit a musí vedieť žiť bez pocitov ľútosti“. (De Specialibus Legibus 1,115)
Ježiš bol pravým protikladom tohto gréckeho ideálu. Stal sa telom a krvou a znášal rovnaké pokušenia, aké doliehajú aj na nás. Preto nám rozumie. Je jedným z nás – sme jeho bratmi a sestrami. (Heb 2,10) Vďaka tejto svojej skúsenosti s nami súcití, keď čelíme rôznym skúškam, pokušeniam, ba dokonca aj smrti. On sám tým všetkým prešiel.
List Hebrejom nás vyzýva, aby sme pristúpili „smelo k trónu milosti“ a v ťažkých chvíľach tu našli milosť a zľutovanie. Keďže máme takého veľkňaza, dvere nebeského chrámu sú nám dokorán otvorené. Bez ohľadu na to, aký veľký hriech sme spáchali, bez ohľadu na to, ako hlboko sme zranení, bez ohľadu na to, aké veľké je naše rozčarovanie, pri tróne Božej milosti nás víta veľkňaz, ktorý nás chápe a rozumie nám.
Keď sa dnes skláňame pred trónom Všemocného Boha, chváľme ho znovu za to, že k nemu môžeme pristupovať „smelo“, nie so strachom či pochybnosťami. Náš veľkňaz je pripravený kedykoľvek nám pomôcť.