Blahoslavení, čo žijú bezúhonne a správajú sa podľa Hospodinovho zákona. Blahoslavení, čo sa pridŕžajú jeho prikázaní a hľadajú ho celým srdcom, čo nepáchajú neprávosť, ale chodia po jeho cestách.

Ž 119,1–3

Písmo súvisí s blahom človeka, so všetkými potrebami jeho pozemského života. Objasňuje zásady, ktoré sú uholným kameňom úspechu národa; zásady, s ktorými súvisí blaho spoločnosti a ktoré sú zárukou a ochranou rodiny; zásady, bez ktorých nikto nemôže byť pre spoločnosť užitočný a bez ktorých nemôžeme dosiahnuť šťastie ani česť už v pozemskom živote, a nemôžeme si zabezpečiť ani život večný.

V živote nieto situácie či oblasti, pre ktoré by učenie Písma nebolo podstatne dôležitou prípravou. Keby ľudia venovali Božiemu slovu patričnú pozornosť a žili by podľa jeho rád, svet by mal oveľa zdatnejších a tvorivejších jedincov, než akých môže pripraviť všetko ľudské filozofovanie. Svet by mal ľudí všestranne vyspelých, charakterných, bystrých a vnímavých, so zdravým úsudkom, ľudí, ktorí by ctili Boha a svetu by boli požehnaním. (PP 452; PP 596–600)

Milostivý Bože, vieme, že Tvoje slovo je zdrojom pravého poznania, a predsa ho zanedbávame. Ak nám Ty nepomôžeš, sami to nezmeníme. Prosím, zmiluj sa nad nami.