S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.“ Lukáš 14,25.26

Tvrdé slová, ktoré však treba správne pochopiť. Veď žiadať to, aby som nenávidel otca, matku, ženu, deti… odporuje predsa príkazu lásky k Bohu a k blížnym, či nie? Ježiš nemal v úmysle zasahovať nenávisťou do rodinných či priateľských vzťahov! Láska k príbuzným nie je ničím zlým. Ani zdravá láska k vlastnému životu alebo k telu nie je prekážkou viery. No Ježiš ma túži pozdvihnúť týmito slovami na vyššiu úroveň vo vzťahu s ním. Hlboký a osobný vzťah s Bohom ma robí pripraveným vzdať sa všetkého a všetkých, ktorí „zaberajú“ prvé miesto v mojom srdci. Jemu ide o to, aby On bol v mojom srdci na prvom mieste a nie niekde v kútiku, ktorý mu v čase nadšenia pre svoju vieru alebo pod vplyvom silného evanjelizačného zážitku „určím“ ja sám.
Ježišove silné a tvrdé slová dostatočne preveria moju pripútanosť k osobám, k materiálnym veciam, k mojim plánom a predstavám. Ku komu a k čomu som najviac pripútaný? Preto sa v tejto chvíli obracia na mňa a hovorí mi: Ak niekto prichádza ku mne a uprednostní predo mnou svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. Len keď bude Ježiš na prvom mieste v mojom srdci, dokážem skutočne milovať aj mojich najbližších. Rozhodnutie je iba na mne!
„Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lukáš 14,33)