A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánom, aby si pripravil jeho cesty; a dal poznať jeho ľudu spásu v odpustení hriechov z hĺbky svojho milosrdenstva, vďaka ktorému nás navštívi Prichádzajúci z výsosti, aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti, a upriamil naše kroky na cestu pokoja. Lukáš 1,76-79

Občas sa mi stane, že prežijem niečo, čo si nedokážem nechať pre seba. Teším sa, že večer všetko porozprávam manželke alebo niekomu z priateľov.
Kňazovi Zachariášovi sa osem dní po narodení syna Jána konečne rozviazal jazyk a po dlhých deviatich mesiacoch môže zase hovoriť. Biblia hovorí, že navyše „bol naplnený Duchom Svätým“. Slová, ktoré venoval svojmu synovi, neboli len otcovým prianím. Podľa textu je to proroctvo, ktoré sa malo časom naplniť.
Keď maličký Ján vyrástol, splnil úlohu, ku ktorej ho Stvoriteľ povolal. Kázal a svojimi slovami pripravil židovský národ na príchod Mesiáša.
Pri čítaní Biblie si často uvedomujem, ako veľmi nám dnes chýbajú muži, ktorí sa neboja zvestovať aj nepopulárnu časť pravdy. Nielen politici, ale aj my, kresťania – radšej hovoríme to, čo sa ľuďom páči. Alibisticky mlčíme o nebezpečenstvách, ktoré ohrozujú ľudstvo sebecky zahľadené do konzumu, do seba či do vedy, ale aj do odmietania všetkého, čo vo svojej pochabej pýche a márnomyseľnosti považuje za „staré a prekonané“.

Pane Ježišu, chcem Ti pripraviť cestu k mysli a srdcu tých, ktorí Ťa ešte nepoznajú. Daj mi svojho Ducha, aby som to zvládol.