Blížili sa sviatky nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Pascha. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa však ľudu.

Lukáš 22,1.2

Jeruzalem bol v tých dňoch plný pútnikov. Prišli v najlepšom oblečení, aké mali. Tešili sa na sviatky a všetko, čo s nimi súviselo. Najmä tí, ktorí sem prišli prvýkrát, boli plní očakávania a obdivovali nádherne vyzdobený chrám.

Lukáš uvádza krátku poznámku o veľkňazoch a zákonníkoch. V tých dňoch mali dbať najmä o osobnú prípravu, pretože mnohí z nich boli účastníkmi bohoslužieb a obradov. Ich však trápilo niečo úplne iné. Namiesto prípravy na veľkú slávnosť plánujú vraždu. Keby sa nebáli ľudu a vzbury, najradšej by Ježiša hneď zabili.

Zaujímalo by ma, kde sa v nich vzalo toľko nenávisti. Títo ľudia poznali zákon, ktorý hovorí, že máme milovať Boha z celého srdca a svojho blížneho ako seba samého. Ako je možné, že plánujú zavraždiť človeka, ktorý nič zlé neurobil?

Predpokladám, že ich nenávisť bola dôsledkom závisti. Ľudia mali totiž radšej Ježiša ako ich. Zatiaľ čo na ich kázaniach zaspávali a dávali najavo, že sa nudia, za Ježišom cestovali aj niekoľko dní, aby si ho vypočuli. Niečo podobné zažil aj kráľ Saul. Keď zistil, že ľudia obdivujú viac Dávida ako jeho, rozhodol sa zabiť ho.

Múdry kráľ Šalamún napísal, že „žiarlivosť je nákazou v kostiach“ (Prís 14,30). Múdry človek by si mal dávať pozor na to, čo cíti k ľuďom, ktorí ho v niečom prevyšujú. Ak dám vo svojom srdci priestor závisti, môžem sa ocitnúť v rovnakej situácii ako židovskí kňazi, ktorí rozmýšľali, ako zabiť Mesiáša.