Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha. Evanjelium podľa Lukáša 24,50-53

Aj tento Lukášov text je opisom nanebovstúpenia. Ježiš strávil po vzkriesení so svojimi nasledovníkmi štyridsať dní a „hovoril im o Božom kráľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije“. (Sk 1,3)
Teraz odchádza. Jeho učeníci ohromene pozorujú, ako sa vznáša hore do neba. Anjeli ich uisťujú, že Ježiš sa vráti – rovnako viditeľným spôsobom, akým ho videli odchádzať. (verš 11)
Kristovo nanebovstúpenie predstavovalo v živote učeníkov prelomový okamih. Znamenalo koniec učeníctva, teda čias, keď bol vtelený Ježiš denne s nimi a učil ich. Bol to súčasne začiatok obdobia, keď budú musieť sami viesť a starať sa o cirkev svojho vzkrieseného Pána.
U Lukáša 24,52.53 čítame, že potom, čo boli svedkami Kristovho nanebovstúpenia, „s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha.“ Tieto slová sú pravdepodobne veľmi zdržanlivé. Podľa mňa učeníci celou cestou späť do Jeruzalema skákali od radosti a jeden druhému nahlas pripomínali udalosti niekoľkých posledných týždňov. Bolo toho veľa, z čoho sa mohli radovať. Bez najmenších pochybností si mohli byť istí, že majú v nebi priateľa. O tom nemohli nehovoriť.
Boli aj ďalšie veci, o ktorých rozmýšľali. Nanebovstúpenie sa udialo štyridsať dní po Veľkej noci. Na päťdesiaty deň bude sviatok. Ježiš im prikázal, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale očakávali zasľúbenú moc Ducha Svätého.
Kniha Skutkov zaznamenáva, že apoštoli sa vrátili do Jeruzalema a „vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali“. Keď Lukáš vymenuje všetkých učeníkov, skonštatuje, že „všetci títo sa jednomyseľne a vytrvalo modlili spolu so ženami, s Máriou, Ježišovou matkou a s jeho bratmi“. (Sk 1,12-14)
Kresťanstvo je niečo viac než spoločné prežívanie radosti v chráme. Je to tiež modlitba k Bohu v súkromí našej „komôrky“, keď hľadáme Boha, aby sme získali moc efektívnejšie svedčiť a slúžiť veriacim a svetu, ktorý je okolo nás.
Ak má byť naša služba Bohu autentická a vyznačovať sa mocou a silou, potrebujeme s ním tráviť tiché chvíle osamote.