Mojžiš sa obrátil na Hospodina a povedal: Pane, prečo si dopustil na tento ľud toľko zla? Načo si ma vlastne poslal? Odvtedy, čo som predstúpil pred faraóna…, tomuto ľudu sa vodí ešte horšie, a ty ho stále nevyslobodzuješ. Druhá kniha Mojžišova 5,22.23

Dieťa šťasteny – to bol Peter, ktorý patril do nášho tímu. Keď bol na ihrisku, nikdy sme neprehrali. Kto z nás by nechcel byť tým, kto prináša šťastie?
Mojžiš sa ocitá v postavení, keď Hebrejom neprináša šťastie. Skôr to vyzerá tak, že od jeho príchodu sa ich situácia stále zhoršuje. Faraón prikázal zvýšiť normy a navyše si musia sami zháňať materiál na výrobu tehiel.
Mojžiš sa začína búriť proti samotnému Hospodinovi. Chápem ho, lebo sa viem vcítiť do jeho pocitov. Napriek tomu, že robíte to isté ako predtým, zrazu sa začne kaziť všetko, čoho sa dotknete. Chcete iným pomôcť, ale výsledkom sú ďalšie komplikácie.
Čo robiť v takej chvíli? Mojžiš to povie Hospodinovi pekne na rovinu, nič neprikrášľuje. Vysype zo seba všetky emócie, ktoré práve cíti. To je azda to najlepšie, čo môže urobiť.
Mnohí majú pocit, že modlitba je naučená básnička, ale text Biblie ozrejmuje, že to tak nie je. Modlitba nie je nič strojené a naučené, je to rozhovor o tom, čo prežívam. Môžem hovoriť otvorene a úprimne, vyjadriť slobodne svoje emócie i pochybnosti. Nemusím nič skrývať ani sa na nič hrať.

Bože, ďakujem, že s Tebou môžem hovoriť o všetkom, čo ma trápi. Viem, že ma počúvaš a pomáhaš mi. Preto sa s Tebou rád delím aj o to, čo mi prináša radosť a šťastie. Tvoja blízkosť ma napĺňa pokojom.