Keď Dávid s Abišajom vnikli v noci k ľudu, Saul ležal a spal uprostred tábora, kopiju mal zabodnutú do zeme blízko hlavy. Abnér a ľud ležali vôkol neho.

1Sam 26,7

Dávid s niekoľkými mužmi chcel zistiť, kde sa Saul nachádza. V tieni skál prišiel Dávid so svojím sprievodom do nepriateľovho tábora. Keď chceli zistiť presný počet protivníkov, našli spiaceho Saula. Pri hlave mal nádobu s vodou a kopiju zapichnutú v zemi. Vedľa neho ležal Abnér, hlavný veliteľ Saulovho vojska. Všade naokolo v hlbokom spánku ležali vojaci. Abíšaj vzal svoju kopiju a povedal Dávidovi: „Boh ti dnes vydal do moci tvojho nepriateľa. Dovoľ teda, aby som ho jednou ranou pribodol kopijou na zem, druhý úder nemusím dať.“

Čakal na pokyn, no namiesto toho mu Dávid pošepkal:

„Neubližuj mu! Kto smie beztrestne napadnúť Hospodinovho pomazaného?“ Dávid dodal: „Akože žije Hospodin, len Hospodin ho môže zasiahnuť, a to tak, že zomrie prirodzenou smrťou alebo vytiahne do boja a v ňom zahynie.

Nech ma chráni Hospodin, aby som napadol jeho pomazaného. Vezmi mu teraz kopiju, čo má pri hlave, i poľnú fľašu a odíďme!“ Dávid vzal kopiju a poľnú fľašu, čo mal Saul pri hlave, a odišli. Nikto nič nevidel, nikto o tom nevedel a nikto sa nezobudil. Všetci spali, lebo Hospodin zoslal na nich tvrdý spánok. (1Sam 26,8–12)

Ako ľahko môže Hospodin urobiť najsilnejšieho slabochom, najmúdrejšieho zbaviť rozumu a najbdelejšieho ostražitosti! (PP 508; PP 668–671)

Mocný Bože, vieme, že Tebe nie je nič nemožné. Pomôž nám tomu aj veriť.