No Abrahám odpovedal: „Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“

Luk 16,25.26

Podobenstvom o boháčovi a Lazárovi Kristus upozornil, že ľudia rozhodujú o svojom večnom určení počas pozemského života. Nijaký iný čas milosti nedostanú. Je beznádejné spoliehať sa na nejakú možnosť nápravy života po smrti. Okamihom smrti sa myslenie človeka končí. Tento život je jediný čas, ktorý Boh poskytol človekovi, aby sa pripravil na večný život.

Vlastným rozhodnutím človeka vzniká medzi ním a Bohom nepreklenuteľná priepasť. Abrahám slúžil Bohu vierou a poslušne plnil Božie slovo. Boháč sa nestaral ani o Boha, ani o potreby trpiacich. Veľká priepasť medzi ním a Abrahámom bola vlastne priepasťou neposlušnosti. Za svojho života nemiloval Boha a nenašiel záľubu v jeho službe. Pretože jeho povaha sa nezhoduje s povahou Božou, nemohol by byť šťastný v nebeskej rodine.

Na svete žije mnoho samospravodlivých ľudí. Nie sú to nenásytníci, pijani, smilníci, ale tí, čo chcú žiť len pre seba, nie pre Boha. Neslúžili Bohu na zemi, neslúžili by mu ani v nebi. Nemohli by žiť v Božej prítomnosti, necítili by sa tam totiž dobre. Svojou ľahostajnosťou a nevšímavosťou vytvorili priepasť, ktorú nemožno ničím preklenúť. (KP 204; COL 262.263)

Verný Bože, pomôž nám nežiť len pre seba.