On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. Keď vykonal očistenie od hriechov, posadil sa po pravici Velebnosti na výsostiach. List Hebrejom 1,3

Kam vlastne Ježiš šiel, keď vystúpil na nebesia?
Tesne pred svojou smrťou dostal Štefan videnie, v ktorom videl vzkrieseného Ježiša stáť po Božej pravici. (Sk 7,56)
Najviac zmienok o tom, kam Ježiš šiel a čo v nebi robí, nájdeme v Liste Hebrejom. Hneď na začiatku čítame, že keď „vykonal očistenie od hriechov, posadil sa po pravici“ Božej. Text Heb 1,8 vyzdvihuje Ježišovo božstvo i jeho miesto na tróne. „Tvoj trón, Bože, je na veky vekov a žezlo tvojho práva je žezlom tvojho kráľovstva.“
V dnešnom texte nachádzame dve dôležité myšlienky. Prvá hovorí, že božský Ježiš zaujal čestné miesto po pravici Otca na tróne a vládne nad celým vesmírom. Touto terminológiou odkazuje autor Listu Hebrejom na Žalm 110,1: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“ Tento verš je v Novej zmluve najčastejšie citovaným starozmluvným textom. Stojí v pozadí toho, o čom sa píše v Liste Hebrejom.
V Heb 1,3 čítame, že Ježiš „sa posadil“ po pravici Božej. Je to veľmi zaujímavý prvok. Pozemskí kňazi pri vykonávaní kňazských úkonov stáli; ustavične totiž prinášali obete. Ale vďaka tomu, že Ježiš zomrel „raz a navždy“ (Heb 10,10.14), už nie je potrebné prinášať ďalšie obete. Jeho spásne dielo bolo dokonané, netreba ho opakovať. Slovo „posadil sa“ má v sebe náznak definitívnosti. Ježiš „vykonal očistenie od hriechov“. Dielo bolo dokončené. Teraz sa mohol „posadiť“.
Evanjeliá vyzdvihujú veľkú zástupnú obeť Krista, Božieho Baránka, „ktorý sníma hriech sveta“. (Ján 1,29) Túto časť svojho diela Ježiš zavŕšil svojou smrťou na kríži. Teraz začína plniť svoju kňazskú úlohu. Práve ona je ústrednou témou Listu Hebrejom. Svojou kňazskou službou v nebesiach zaisťuje Ježiš svojim nasledovníkom odpustenie všetkých hriechov a večný život.