Odpovedal mu Šimon Peter: Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života. (Ján 6,68)

Prečo verím v Boha a učím sa mu dôverovať?
Opäť tu bol piatkový večer. Manželka aj deti zaspali a ja som si sadol za pracovný stôl za knižnicou. Na našej samote sa rozhostilo úžasné ticho. Za zavretými oknami nebolo počuť žaby v rybníku ani svrčky zo starého mlyna pod hrádzou. To bol môj čas stretnutí s Bohom.
Otvorená Biblia, farebné verzatilky a myseľ túžiaca po poznaní.
Ďakujem Ti, môj Otče, za trpezlivosť, s akou si odolával mojej sebeckej túžbe objaviť v Biblii niečo prevratné. Aj za to, že si mi ďalej láskavo dávkoval svoje Slovo.
Pane, Ty vieš, že po pätnástich rokoch služby pastora som začal prežívať zvláštnu obavu, či som nezišiel z cesty Božej milosti. V tom čase sa aj u nás začala objavovať vlna bohoslužieb zameraných hlavne na emócie, no tie moje zostali nedotknuté. Pocity, ktoré iní opisovali, ma jednoducho obchádzali. Preto som sa v tichu pokoja opäť obrátil na Teba: „Pane, prosím, uisti ma o svojej láske. Prosím, umožni mi aspoň sčasti prežiť to, čo iní tak nadšene opisujú.“ A Ty si ma vypočul, keď si pri ďalšej príležitosti zvláštnym vánkom emócií prešiel okolo mňa. Iba raz, na chvíľu, a ja som pochopil. Najintímnejšie miesto stretnutia s Tebou bude i naďalej pri Biblii za stolom. Preto:
Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme. Verím v Ježiša Krista, Syna Jeho jediného, Pána nášho, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil z Márie panny, trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný umrel a bol pochovaný. Zostúpil do hrobu, v tretí deň vstal z mŕtvych. Vstúpil na nebesá, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odkiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, neviditeľnú svätú cirkev, spoločenstvo „svätých hriešnikov“, hriechov odpustenie, tela z mŕtvych vzkriesenie a život večný. Amen

Jan Fürst

“