Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete na všetky strany, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Toto som vám povedal, aby ste našli vo mne pokoj. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet! (Ján 16,32.33)

Učeníci sebavedome tvrdia, že už rozumejú Ježišovým slovám, ale ich odpoveď vo veršoch 29 a 30 naznačuje, že pochopili len polovicu zvesti. Teda skutočnosť, že Ježiš prišiel od Boha. Zatiaľ však neprijali, že odchádza. Samotu a utrpenie môže Pán Ježiš prekonať iba jednotou s Otcom, pretože inak by zostal sám. (verš 32)
Ježišova reč k učeníkom sa končí veľmi pozitívne veršom 33. Slová pokoja zaznievajú paralelne aj v 14. kapitole. „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.“ (Ján 14,27)
Pán Ježiš ponúka úžasný dar pokoja, ktorý svet nemôže dať ani vziať a ktorý premáha svet. Predstavuje sa tak ako Pán pokoja predpovedaný už v Starej zmluve. (Iz 9,5) Dáva pokoj, ktorý je súčasťou Áronovho požehnania, šalom, ktorý bytostne potrebovali učeníci vtedy a potrebujeme ho aj my dnes.
Záver rozlúčkovej reči Pána Ježiša k učeníkom je veľmi precítený, prináša nádej a povzbudenie.

Pane Ježišu, ďakujeme za dar pokoja v tomto nepokojnom a chaotickom svete. Veľmi po ňom túžime a potrebujeme ho. Prosím, naplň nás svojím pokojom aj dnes. Prosíme aj za ostatných, aby k Tebe prišli ako k Darcovi pokoja, ktorý premohol svet. Ďakujeme, Pane, že aj keby sme zostali na tomto svete úplne sami a nemali nikoho, kto by nám rozumel a podporil nás, ešte vždy máme Teba.

Hanka Machová