A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky. (Ján 14,16)

Tým, ktorí milujú Ježiša a zachovávajú Jeho prikázania, dáva Ježiš zasľúbenie iného Príhovorcu, aby s nimi mohol byť navždy. Výraz „hó paraklétos“ pochádza zo slovesa „parakalein“, ktoré znamená prosiť, privolávať, povzbudzovať, tešiť, žiadať. Slovo iný je tu preto, že tým prvým Príhovorcom je sám Ježiš, ako ukazujú predchádzajúce texty. Pojem Príhovorca v sebe nesie dva hlavné významy. Jednak je to v právnej oblasti – obhajca a zástanca na súde, takto je predstavený Príhovorca aj v Jánovom evanjeliu 16,7-11 a 12-15.
Na druhej strane Septuaginta (preklad Starej zmluvy do gréčtiny) používa toto sloveso predovšetkým vo význame tešiť a povzbudzovať, napr. v známom Izaiášovom texte: „Potešujte, potešujte (parakaleite) môj ľud, vraví váš Boh.“ (Iz 40,1) Vo význame Tešiteľa je tak Príhovorca predstavený v Českom ekumenickom preklade, Kralickej Biblii alebo v novom preklade B21. Dokonca aj anglický text zohľadňuje tento význam, keď používa slovo „Counsellor“ (poradca).
Tým sa dotvára hlboký pastoračný rozmer týchto slov. Učeníci a neskorší Ježišovi nasledovníci nezostanú sami, ale príde k nim Tešiteľ. Bude nielen s nimi, ale dokonca v nich, a to navždy. Je to dôkaz toho, ako hlboko empatický je náš Boh. Spojenie Príhovorca, Duch pravdy, nesie v sebe oba tieto významné póly, takže čitateľ alebo poslucháč môže nájsť v Príhovorcovi zástancu aj tešiteľa – podľa toho, čo mu je v jeho životnej situácii práve bližšie.

Pane, ďakujeme Ti, že Ty si náš najlepší Učiteľ, Zástanca aj Poradca. Prosím Ťa, poteš nás v našom hľadaní, trápení či úzkostiach a daj, aby sme Tvoje potešenie dokázali niesť aj iným.

Hanka Machová