Budú bojovať proti Baránkovi, ale Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov; tí, čo sú s ním, sú povolaní, vyvolení a verní. (Zj 17,14)

Každého človeka sprevádza v živote boj dobra a zla. Citeľne sa nás všetkých dotýka.
Dobro prijímame radi, ale čo zlo? Zlo vo mne vzbudzovalo stav úplnej beznádeje. Svojimi dôsledkami ma doviedlo až k strate zmyslu života. Ako neveriaca som navyše Jeho vplyvu a pôsobeniu vôbec nerozumela, čo bola veľká nevýhoda. Tak to však trvalo len dovtedy, kým som Hospodina, Boha všetkého dobra a lásky, spoznala aj ja. Bolo to pre mňa vyslobodenie. Od tej chvíle nemám nijaké pochybnosti o tom, že jedného dňa slávne zvíťazí.
Odvtedy mám rada ovečky… Sú to výnimočné stvorenia. Páči sa mi, že Boh vo svojej múdrosti ich vybral za symboly svojich pozemských detí aj svojho Syna. Prorok Ezechiel napísal: „Vy, moje stádo, ste ovcami mojej pastvy…“ (Ezech 34,31) Ján Krstiteľ pri pohľade na Ježiša povedal svojim učeníkom: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ (Ján 1,29)
Ich vlastnosti – miernosť, vernosť, pokoj, odovzdanie a nevinnosť – sú to krásne predobrazy toho, čo Boh pri stvorení vložil do človeka a čo túži vidieť na „členoch svojej rodiny“ aj dnes.
Keď ma pred rokmi našiel ako stratenú ovečku, nežne a starostlivo ma vzal do svojej náruče a doniesol do svojho „košiara“. Vtedy som verila, že je to najkrajšie a najbezpečnejšie miesto na svete.
Boh však nechce, aby sme nosili ružové okuliare. A tak som po čase zistila, že zlo sa nevyhýba ani tomuto miestu. Biblia hovorí, že vlci nie sú len vonku, ale aj vnútri. Preto Ježiš varuje svojich učeníkov:
„Posielam vás ako ovce medzi vlkov…“ (Mat 10,16) Pavol predpovedá, že po Jeho odchode „vniknú medzi vás draví vlci…“ (Sk 20,29) Často sa nám zdá, že je to veľmi nerovný boj. Čo zmôžu bezbranné baránky proti silným vlkom? Nemajú veľa možností. Aby prežili, buď sa musia sami začať správať ako vlky a dostanú „vlčiu odmenu“ – alebo im nezostáva nič iné, len sa nechať roztrhať…
Ani jedno však nie je východisko. Ešteže im má kto pomôcť! V košiari je s nimi Pastier, ktorý ich má tak veľmi rád, že by radšej položil svoj vlastný život, než by dovolil, aby ich niekto ohrozil. „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce.“ (Ján 10,11) Týmto slovám naozaj verím, lebo ma neraz presvedčili o svojej láske. Boj dobra a zla na tejto zemi, vnútri košiara aj vonku zrejme ešte chvíľu potrvá. Napriek tomu chcem stále zostať Božou ovečkou. Ján Zlatoústy už v 4. storočí nášho letopočtu napísal: „Kým sme baránky, víťazíme. Ak sa z nás stanú vlci, budeme porazení, pretože sa nám nedostane pomoci od Pastiera, ktorý nepasie vlky, ale iba baránky.“

Náš dobrý nebeský Pastier, ďakujeme Ti, že v Tvojich rukách je všetka moc a sila. Prosím, buď ochrancom svojho „stáda“ aj v tomto roku. Pomôž nám porozumieť, že najbezpečnejším miestom pre nás je Tvoja náruč.

IS