V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto?… Ježiš mu odpovedal: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok. (Ján 14,2.23)

Adresátmi tohto Ježišovho zasľúbenia sú všetci, ktorí v neho veria, milujú ho a rešpektujú Jeho slovo. Teda aj my. Takému človeku Ježiš hovorí: „… prídeme k nemu (Otec a Ježiš, aj keď niektoré rukopisy uvádzajú jednotné číslo) a urobíme si u neho príbytok.“ Slovo príbytok („hé moné“) už poznáme z predchádzajúceho zamyslenia. V Novej zmluve sa vyskytuje len v týchto textoch.
Toto podstatné meno je odvodené od slovesa „menein“, ktoré vyjadruje trvalé zostávanie, bývanie a vzájomnú blízkosť. Ak verš 2 hovorí, že Ježiš pre nás pripraví príbytok v nebesiach, verš 23 pokračuje a dodáva, že Boh príde a urobí si u nás príbytok – už tu na zemi.
To je zasľúbenie veľkej Božej blízkosti. Boh s nami chce žiť stále – tu na zemi aj v nebesiach. Je to pozvanie k tomu, aby Božia neviditeľná prítomnosť mohla v nás viditeľne žiť a prostredníctvom nás pôsobiť v tomto svete. Zaznieva tu podobné posolstvo ako v knihe Zjavenie: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ (Zj 3,20)
Boh, ktorý chce prebývať uprostred svojho ľudu – táto myšlienka putuje celou Bibliou, od Mojžišových kníh (2Moj 29,45.46) až po knihu Zjavenie. (Zj 21,3) Boh chce prebývať aj dnes so mnou, s tebou a s každým, kto o to stojí.

Pane, ďakujeme Ti, že už dnes chceš bývať s nami. Pozývame ťa do nášho života, do našej rodiny, domácnosti, zboru, zamestnania či školy. Jednoducho všade tam, kde sa nachádzame.

Hanka Machová