Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal. Žalmy 139,16

Dávid hovorí o tom, že Boh ho poznal, keď bol ešte len beztvarým zhlukom buniek, predtým ako mal akúkoľvek formu. A dodáva: „Všetko to bolo zapísané v tvojej knihe…“
Z Biblie však vieme, že Dávid, z ktorého sa stal slávny izraelský kráľ, bol predmetom Božieho záujmu aj oveľa neskôr.
V tomto žalme Dávid vzdáva Bohu hold a s úžasom a v pokore vyznáva, že ten, kto ho dokonale pozná, je len Boh. Toto pochopenie, poznanie malo zásadný vplyv na jeho zložitú životnú cestu.
Dávid rozpoznal, že existuje niekto, kto ho dokonale pozná a vie, čo je pre jeho život to najlepšie.
Aj nás všetkých si Pán Boh zapísal, zaevidoval vo svojej nebeskej „matrike“. Pri čítaní tohto žalmu môžeme aj my spoločne s Dávidom rozmýšľať, uvažovať, rozpoznať a vyznať, že bez Boha ani my nie sme schopní odkryť labyrinty svojho vlastného života a ísť správnym smerom.
Podľa vzoru Dávida je preto dobré vedieť, že najlepším vodcom a scenáristom nášho života nie sme my sami, ale Ten, kto je nad nami, ktorý nás pozná, miluje nás a komu na nás záleží.
Je to veľký Boh, Stvoriteľ, ktorý nás poznal skôr, ako sme uzreli svetlo sveta, ktorý nás vykúpil a ktorý nás nikdy neopustí…

Oliver Popovič