Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, na jeho pleciach bude spočívať vláda a jeho meno bude Obdivuhodný radca, Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja. Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov to urobí. Izaiáš 9,5.6
Ono večné JA SOM nie je len niekde mimo nás. V osobe Ježiša z Nazareta, ktorý je centrálnou postavou Novej zmluvy a predmetom proroctiev Starej zmluvy, vstupuje do ľudských dejín.
Ak sa vrátime k proroctvu z Izaiáša 7,14 o panne, ktorá má porodiť syna a nazvať ho „Emanuel“ alebo „Boh s nami“, zistíme, že Izaiáš 9,6 predstavuje tohto syna ako božskú osobu, ktorá na seba vezme ľudské telo a bude bývať medzi nami. Židovský targúm (preklad z hebrejčiny do aramejčiny, ktorou hovorili ľudia v Ježišovej dobe) nám pomáha lepšie porozumieť tejto časti: „A bolo mu dané starobylé meno, obdivuhodný radca, mocný Boh, ten, ktorý žije večne, Mesiáš, za ktorého dní na nás zostúpi pokoj.“ Tento mesiánsky výklad starovekých Židov odráža opis jedinca, o ktorom je reč vo veršoch 5 a 6 – a nemôže patriť nikomu inému než pozemskému panovníkovi.
On je „obdivuhodný radca“, niekto, kto svojou múdrosťou a láskavosťou vyvoláva mimoriadny údiv. Koreň slova „div“ sa nachádza v Žalme 78,12, kde je reč o Bohu, ktorý „robil divy v egyptskej krajine“. Rovnaký slovesný koreň opisuje zázraky, ktoré Boh vykonal v Egypte, keď rozdelil more, viedol národ oblačným a ohnivým stĺpom a na púšti vyviedol vodu zo skaly. Je zvláštne, že tento „obdivuhodný radca“ sa má narodiť ako dieťa, aby sa stal zdrojom múdrosti pre Boží ľud.
Prichádzajúci Mesiáš nebude obyčajným dieťaťom, ale „mocným Bohom“. Tušíme v tom náznak budúceho zázraku vtelenia a dvojitej prirodzenosti prichádzajúceho Krista – jedinečnej osoby, ktorá je naplno človekom a naplno Bohom.
Jeho tretím menom je „Večný Otec“. Musíme si uvedomiť, že prorok nezamieňa božského Otca s božským Synom. Hovorí skôr o tom, že jedna z Kristových rolí bude poskytovať láskyplnú otcovskú starostlivosť jeho deťom. Nakoniec je predstavený ako „Knieža pokoja“ , na kráľovstve ktorého spočinie pokoj bez konca. Odzrkadľuje to povahu večného Božieho kráľovstva a odkazuje na proroctvo z Daniela 2,44, kde sa hovorí o ukončení všetkých pozemských kráľovstiev. Toto kráľovstvo bude trvať naveky. (Luk 1,33)
