V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam istý človek s vyschnutou pravou rukou. Zákonníci a farizeji striehli na Ježiša, či bude aj v sobotu uzdravovať, aby našli niečo, z čoho by ho mohli obžalovať. On vedel o ich zmýšľaní.

Lukáš 6,6–8

Je sobota. Ježiš je opäť v synagóge. Sú tam aj učitelia zákona a kňazi. Namiesto toho, aby počúvali čítanie z hebrejského Písma, sledujú, či Ježiš neurobí niečo, za čo by ho mohli odsúdiť.

Je to smutné. Ochrancovia zákona porušujú zákon v snahe brániť ho. Ježiš presne vie, o čo im ide. Ako Boh pozná ich myšlienky. Vidí do ich mysle a srdca.

Skôr než sa začneme pohoršovať nad konaním židovských kňazov, skúsme sa pozrieť do vlastného života. Je pravda, že vždy, keď sa postavím do úlohy obrancu Boha a jeho zákona, robím to z čistých pohnútok? Neskrýva sa za mojím konaním rovnaká závisť a žiarlivosť, akú vidíme u farizejov a zákonníkov?

Ľudia možno mali pocit, že ich náboženskí predstavitelia sú úprimní a čestní. Ježiša však nemohli oklamať. Videl do ich sŕdc. Poznal ich pohnútky a podľa toho sa k nim zachoval.

To isté sa môže stať aj mne. V očiach ľudí môžem vyzerať ako obranca pravdy a spravodlivosti. Možno ma obdivujú a dokonca mi tlieskajú. Ale o to nejde. Dôležitejšie je, ako moje činy hodnotí Pán Boh. Nemal by som zabúdať, že Ježiš vidí do môjho srdca a pozná moje myšlienky.