zabijú ho, ale tretieho dňa bude vzkriesený. A oni sa veľmi zarmútili. Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači chrámovej dane a povedali: Váš učiteľ neplatí chrámovú daň? Platí, odpovedal. Keď vošiel do domu, predišiel ho Ježiš otázkou: Čo myslíš, Šimon: Od koho vyberajú pozemskí králi clo alebo daň — od svojich synov, alebo od cudzích? Keď odpovedal, že od cudzích, povedal mu Ježiš: Synovia sú teda oslobodení. Mat 17,23-26

„Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači chrámovej dane a povedali: Váš učiteľ neplatí chrámovú daň? Platí, odpovedal. Keď vošiel do domu, predišiel ho Ježiš otázkou: Čo myslíš, Šimon: Od koho vyberajú pozemskí králi clo alebo daň — od svojich synov, alebo od cudzích? Keď odpovedal, že od cudzích, povedal mu Ježiš: Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru a hoď udicu. Prvú rybu, ktorá sa chytí, vezmi, otvor jej ústa, a nájdeš tam peniaz. Ten vezmi a daj im ho za mňa a za seba.“ (Mat 17,23-26) Chrámovú daň ľudia považovali za niečo, čo patrí samotnému Bohu. Boh ju dal do správy kňazom. Tieto prostriedky mali slúžiť nielen na udržiavanie budovy samotného chrámu, ale tiež na zabezpečenie všetkých náboženských obradov predpísaných Mojžišovým zákonom.
Vo svojom rozhovore s učeníkmi Ježiš jasne hovorí, že on ako Boží Syn túto daň platiť nemusí. Hneď však dodá: „Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru a hoď udicu. Prvú rybu, ktorá sa chytí, vezmi, otvor jej ústa, a nájdeš tam peniaz. Ten vezmi a daj im ho za mňa a za seba.“ Ježiš túto daň platiť nemusel. Napriek tomu ju zaplatil. Nechcel zbytočne provokovať a pohoršovať. Aj tak musel často konať v rozpore so zaužívanými tradíciami. V tejto situácii opäť ukázal učeníkom, s kým majú tú česť. Petra poslal s udicou k jazeru. Povedal mu, že prvá ryba, ktorú uloví, bude mať v ústach okrem háčika ešte mincu, ktorá postačí na zaplatenie dane za Petra aj za Ježiša.
Uvažoval som o tom, prečo práve Peter musel prežiť túto skúsenosť. Určite to malo pre neho nejaký význam. Prišiel som na to, že práve Peter, ktorý ako cholerik konal veľmi emotívne, potreboval malú lekciu o tom, že prílišná horlivosť môže niekedy narobiť viac škody ako úžitku.
Možno práve Peter potreboval pochopiť, že existujú situácie, keď je lepšie stiahnuť sa a zbytočne neprovokovať. Nie je to prejav zbabelosti, ale naopak – sily. Pripomína mi to Dávida. Niekoľkokrát mal príležitosť Saula zabiť. Bol by sa tak zbavil nepriateľa, ktorý sa roky usiloval pripraviť ho o život. Ale on to neurobil. Keď mu to jeho muži vyčítali, vyhlásil: „Nech ma Hospodin chráni, aby som svojmu pánovi, Hospodinovmu pomazanému, niečo také vykonal a napadol ho. Je predsa Hospodinov pomazaný.“ (1Sam 24,7) Ježišovým prianím je, aby sme sa riadili heslom: „Dvakrát meraj a raz strihaj!“ Je rád, keď najprv rozmýšľame, až potom konáme. Učí nás, aby sme uvažovali, čo môže naše konanie spôsobiť. Ak to nie je nutné, mali by sme sa vzdať každého zbytočne provokujúceho a pohoršujúceho prejavu.

Pane, Ty vieš, že som nikdy nemal problém provokovať iných ľudí. Uč ma, podobne ako Petra, premýšľať o dôsledkoch svojho konania. Nechcem byť tým, kto pohoršuje, keď to nie je nutné. S Tebou to dokážem.