A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. (Ján 1,14)

Prečo „verím v Syna jeho jediného, Pána nášho“? Pretože ho môžem milovať. V transcendentného, iného, prevyšujúceho, neuchopiteľného Boha dokážem veriť, dokážem ho rešpektovať, dokážem sa ho báť, ale milovať ho je pre mňa ťažké. Verím, že v Ježišovi prišiel za nami vtelený Boh, pretože vďaka tomu dokážem naplniť najväčšie prikázanie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ (Mat 22,37)
Keď vo svojom prológu Ján hovorí, že Ježiš je logos, vstupuje na tenký ľad filozofického myslenia gréckeho sveta. Slovo logos v sebe ukrýva veľké množstvo konotácií a významov. Používal ho Herakleitos z Efezu, pre ktorého znamenal spoločný poriadok vesmíru vlastný aj ľudským bytostiam. Platón ho vnímal ako nemenný princíp, ktorý od ničoho nezávisí a stále trvá. Stoici hovorili o tzv. „loge spermatiku“, ktoré je prítomné vo všetkých živých bytostiach. Pre Aristotela je logos rozumná reč, argument a dôkaz. Filón Alexandrijský chápe logos ako božského prostredníka, demiurga. Ján hovorí o tom, že logos sa stal telom a býval medzi nami. Gréčtina doslova hovorí, že „stanoval“ medzi nami.
„Princíp vesmíru“ bol ochotný vziať na seba chatrné ľudské telo a stať sa jedným z nás. Dokážem milovať Ježiša Krista, pretože ako ja žil krehkým ľudským životom v tieni smrteľnosti. Vie, čo to je báť sa o svojich blízkych, čo znamená prežívať bolesť a trápenie. Vie, čo to je čeliť pokušeniam, byť smutný a plakať alebo sa radovať a „blázniť“. Nič ľudské mu nie je cudzie. V takého Boha verím, pretože ho dokážem milovať.

Pane Ježišu, som rád, že si sa stal „telom“. Vďaka tomu viem, že rozumieš všetkému, čo prežívam. S týmto vedomím chcem prežiť aj dnešný deň. Buď so mnou. Ďakujem.

Michal Balcar