Tu vyšiel Ježiš von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: Hľa, človek! (Ján 19,5)

Prečo verím v Boha, „ktorý trpel pod Pontským Pilátom“? Pretože sa k nemu môžem utiekať vtedy, keď mi je zle. Vždy som rozmýšľal, ako to vlastne Pilát myslel. „Idu, ho anthropos“ alebo oveľa známejšia latinská verzia „Ecce homo“. Pochopil rímsky karierista, ktorý sa neštítil využiť najbrutálnejšie prostriedky, aby presadil svoju politickú moc, že je súčasťou veľkého tajomstva? Spoznal, že zosmiešnený a umučený Ježiš je vlastne esenciou ľudstva?
Dovolím si veľmi zjednodušeným spôsobom vyhlásiť, že každý človek túži po šťastí. Väčšina z nás dúfa, že šťastie získa vďaka niekoľkým veciam.
Po prvé sú to peniaze. Kto tvrdí, že nemá radosť, keď môže ísť na dobrú dovolenku alebo si kúpiť nové auto, je podľa mňa pokrytec. Ja z toho radosť mám, ale vydrží tak tridsať dní. Potom mi nová vec začne pripadať samozrejmá a všedná.
Ľudia, ktorí majú dosť peňazí, hľadajú moc. Moc je najväčšie afrodiziakum a nie náhodou sú najmocnejší muži nazývaní alfa samci. Takisto majú najkrajšie ženy. Veríme, že moc je cesta k šťastiu. Nedokážem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti, pretože žiadnu moc nemám. Môžem však tvrdiť, že Ježišov príbeh ukazuje inú cestu k šťastiu.
Ježiš žil pre iných, aj keď ho to niečo stálo. Mal jasne stanovené etické hodnoty. Nebol ochotný sa ich vzdať napriek tomu, že trpel fyzickou, emocionálnou i duchovnou bolesťou. Pilát vycítil, že skutočnou ľudskou bytosťou nie je on sám, aj keď zdanlivo drží v rukách všetku moc, ale bezmocný Ježiš. Intuitívne pochopil, že Ježiš, ktorý je verný sám sebe a žije pre iných, je šťastnejší a žije zmysluplnejší život napriek tomu, že umiera. Paradoxné mystérium vyjadrené v Ježišovom výroku: „Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho.“ (Mat 16,25)

Pane, aj ja mám rád peniaze a moc – aj keď ani jedného nemám veľa. Pomôž mi dnes nachádzať šťastie v Tebe a v tom, k čomu ma dnes povedieš.

Michal Balcar