Ježiš mu povedal: Veríš len preto, lebo som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako tieto. (Ján 1,50)

S Natanaelom sa stretávame v Jánovom evanjeliu v situácii, keď za ním prichádza Filip, aby mu oznámil úžasnú správu: „Našli sme toho, o ktorom hovorí celá Stará zmluva – Mesiáša!“ Keď sa Natanael dozvedel, že Ježiš je z Nazareta, zareagoval prekvapene: „Z Nazareta? Čo dobré môže byť z Nazareta?!“
Nazaret nemal dobrú povesť, lebo tam sídlila rímska posádka. Patril medzi mestá, kde by podľa niektorých „zbožných“ ľudia radšej nemali žiť. Filip povedal to najlepšie, čo mohol: „Vieš ty čo? Poď sa sám presvedčiť.“ Keď prišli k Ježišovi, Ježiš povedal Natanaelovi: „Hľa, pravý Izraelita, v ktorom nieto lesti.“
Natanael Ježiša nikdy nevidel, preto ho to prekvapilo. Spýtal sa, odkiaľ ho pozná. Určite by sa uspokojil s odpoveďou: „Počul som o tebe.“ Ježiš však povedal niečo, čo ho udivilo: „Skôr, ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom.“ Ešte zvláštnejšia je Natanaelova reakcia: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Musím sa priznať, že toto ma vždy prekvapovalo! Čo Natanaela presvedčilo? Nemohol ho pod tým figovníkom niekto vidieť? Myslím si, že nemohol, lebo to bolo miesto, kde rád chodieval a vedel, že tam bude sám. Filip to miesto poznal a vždy, keď Natanaela hľadal, šiel sa pozrieť na jeho obľúbené miesto. Bol tam. Je jasné, že Ježišova odpoveď bola pre tohto muža dôkazom, že pred ním stojí Boží Syn! Aké dôkazy potrebujeme my? Stačí nám to, čo nám o sebe zjavuje Boh, alebo hľadáme niečo jasnejšie, niečo, čo by bolo nevyvrátiteľné? Poznám takých ľudí. Boli by najradšej, keby si mohli na Boha siahnuť. Potom vraj uveria. Ale to je omyl. V prvom rade by sa už nedalo hovoriť o viere, a následne by boli donútení s Bohom počítať. Nemali by už slobodu neveriť. Veď, kto má čisté srdce ako Natanael, ten nájde dôvody pre vieru.

Bože, pomôž mi aj dnes vidieť Ťa v mojom živote. Pomôž mi, aby som bol ako Natanael, aby v mojom srdci nebola lesť.

Jindřich Černohorský