A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Vtedy mu Ježiš povedal: Vráť svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že nemôžem požiadať svojho Otca a že on by mi hneď neposlal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnili Písma, že sa to tak musí stať? V tej hodine povedal Ježiš zástupom: Vyšli ste ma zajať s mečmi a kyjmi ako zločinca. Denne som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma. Toto všetko sa však stalo, aby sa naplnili prorocké Písma. Vtedy ho všetci učeníci opustili a zutekali. Mat 26,51-56

Toľko ľudí v noci v Getsemani ešte nebolo. S Judášom, ktorý predal svojho Učiteľa, a staršími duchovnými izraelskými vodcami, ktorí sa už nemohli dočkať chvíle, keď Ježiša zabijú, prišla horda ľudí ozbrojená mečmi a palicami.
Ježiš neuteká, ako by sa dalo očakávať. Ide im oproti. V tej chvíli začína Peter konať. Celý dej naberá rýchly spád. „A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Vtedy mu Ježiš povedal: Vráť svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že nemôžem požiadať svojho Otca a že on by mi hneď neposlal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnili Písma, že sa to tak musí stať? V tej hodine povedal Ježiš zástupom: Vyšli ste ma zajať s mečmi a kyjmi ako zločinca. Denne som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma. Toto všetko sa však stalo, aby sa naplnili prorocké Písma. Vtedy ho všetci učeníci opustili a zutekali.“ (Mat 26,51-56) Premýšľal som o tom, prečo sa Ježiš nebránil. Ešte viac ma prekvapuje, čo povedal Petrovi: „Alebo si myslíš, že nemôžem požiadať svojho Otca a že on by mi hneď neposlal viac ako dvanásť plukov anjelov?“ Prečo dvanásť plukov anjelov? To by ich boli desaťtisíce.
Z príbehu napísaného v Starej zmluve vieme, že by stačil jeden anjel. Stalo sa to v dobe judského kráľa Ezechiáša (Chizkijáša). Jeho krajinu napadol Sancheríb, asýrsky kráľ. Prišiel s nesmierne veľkým vojskom, proti ktorému Izraeliti nemali žiadnu šancu. Ezechiáš (Chizkijáš) sa obrátil s prosbou o pomoc na Hospodina, ktorého Sancheríb verejne urážal. Prorok Izaiáš, ktorého Boh poslal ku kráľovi, Sancheríbovi odkázal: „Koho si to hanobil a zneucťoval, na koho si sa osopil, pyšne pozdvihol svoje oči? Na Svätého Izraela!“ (2Kráľ 19,22) Kronika judských kráľov ďalej zaznamenáva: „Tej istej noci vyšiel Hospodinov anjel a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc mužov. Keď ľudia ráno vstali, všade samé mŕtvoly. Nato sa asýrsky kráľ Sancheríb vydal na spiatočnú cestu a po svojom návrate sa usadil v Ninive. Keď konal pobožnosť v dome svojho boha Nisroka, Adrammelek a Sarecer ho zabili mečom a unikli do krajiny Ararat. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Esar-Chaddón.“ (2Kráľ 19,35-37) Ježiš nepotreboval ani jedného anjela. Keby sa rozhodol brániť, zničil by protivníkov jediným pohľadom. Tak prečo sa nebráni? Petrovi povedal: „Toto všetko sa však stalo, aby sa naplnili prorocké Písma.“ O akých prorockých Písmach hovorí? Napríklad prorok Izaiáš napísal: „Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom. Z úzkosti a súdu bol vzatý. Kto uvažuje o jeho pokolení? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre neprávosť svojho ľudu bol ranený.“ (Iz 53,7.8)

Pane, keď čítam, čo všetko si bol ochotný pre mňa vytrpieť, srdce sa mi chveje úzkosťou. Súčasne mám radosť, že vďaka tomu môžem poznať Boha ako svojho milujúceho Otca. Pane, aj dnes ma premieňaj svojou mocou na svoj obraz, aby Tvoja obeť nebola v mojom prípade zbytočná.