Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, kým neprídu zlé dni a nepriblížia sa roky, keď povieš: Nemám v nich záľubu. Kazateľ 12,1

„Nemám ti kúpiť tónovací šampón?“ spýtala sa ma pred niekoľkými rokmi manželka, keď začala mať dojem, že mám akosi priveľa šedín na hlave.
V tejto súvislosti sa chcem ešte raz vrátiť k Šalamúnovi a jeho úvahe o starobe. Keď pocítim príznaky toho, že ma opúšťa mladosť, mám na výber z dvoch možností. Môžem sa tváriť, že nič necítim, a snažiť sa konať a vyzerať tak, ako keby mi bolo osemnásť. Nejaký čas sa mi to možno bude dariť, veď veda dnes dokáže zázraky. Donekonečna to tak však nebude a príde čas, keď už svoje vrásky a šediny nezakryjem.
Druhou možnosťou je prijať veci tak, ako sú. Priznať si skutočnosť, že mi roky pribúdajú a začína sa ďalšia etapa môjho života. Staroba asi nie je to, na čo sa tešíme, ale môžeme sa s ňou naučiť žiť. Poznám mnohých starších, ako som ja, ktorí prekypujú oveľa väčšou radosťou než mnohí mladí. Nebránia sa tomu, že im ubúdajú sily, ale snažia sa tomu prispôsobiť svoje životné tempo.
Staroba má svoje čaro a asi aj preto som s dedkom prežil veľa dobrodružstiev. Ako mu pribúdali roky a ubúdali sily, sedával rád na dvore, odkiaľ mal krásny výhľad na zalesnené kopce. Hovorieval, že pri tom pohľade sa mu vybavujú spomienky na všetko krásne, čo v živote prežil. Rozprával mi o prvých láskach, aj o stavbách, ktoré postavil… Bol starý – a mne s ním bolo dobre.

Bože, chcem rešpektovať signály svojho tela. Uč ma hospodáriť s časom a radovať sa z toho, čo mi zostáva.