„Počúvajte a dobre si zapamätajte tieto slová: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Oni však to slovo nepochopili a jeho zmysel im zostal skrytý; preto nerozumeli, no báli sa ho na to slovo spýtať.

Lukáš 9,44.45

„Kto sa nepýta, zomrie ako hlupák,“ hovorieval náš učiteľ. Čím som starší, tým viac s ním súhlasím.

Keby sa učeníci a ľudia v zástupe nebáli opýtať, určite by si ušetrili veľa zbytočných problémov a ťažkostí, ktoré prežívali, keď bol Ježiš ukrižovaný. Po ukrižovaní dostali taký strach, že sa od piatku do nedele skrývali pred farizejmi a zákonníkmi. Báli sa, že aj ich chytia a ukrižujú.

Z ich chyby sa môžeme poučiť. Biblia opakovane nabáda každého, kto ju otvorí, aby sa nebál pýtať Boha vždy, keď nerozumie tomu, čo číta.

Môj otec ma v detstve učil, aby som sa najprv pomodlil a potom počúval biblické posolstvo. Jakub, Ježišov brat, nám radí: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju.“ (Jk 1,5)

Nielen pri čítaní Biblie, aj v každodennom živote si často uvedomujem, že mi chýba múdrosť. Som rád, že o ňu môžem prosiť. Som rád, že sa môžem spýtať Stvoriteľa, keď niečomu nerozumiem. Nie vždy mi odpovie, pretože mnoho vecí by som zrejme nepochopil. Napriek tomu mám istotu, že vie o všetkom, čo prežívam. Nie som v tom sám.

Nebojme sa pýtať. Boh s tým počíta. Má pre nás čas. Kto sa nepýta, zomrie ako hlupák. Pýtajme sa. Oplatí sa to.