Ježiš im povedal: Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom . Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach? Preto vám hovorím, že vám bude odňaté Božie kráľovstvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať úrodu. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho padne on, toho rozmliaždi. Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich. Chceli ho chytiť, len sa báli zástupov, lebo ho pokladali za proroka. Mat 21,42-46

Ešte raz sa vráťme k podobenstvu o vinici. Hospodár prenajal svoju vinicu vinárom, ktorí sa jej chcú zmocniť. Zašli tak ďaleko, že napokon zabijú aj hospodárovho syna. Hlavná myšlienka príbehu je jasná. Veľkňazi vedia, že opisuje práve ich konanie.
Aby to bolo ešte jasnejšie, Kristus pokračuje vo svojom rozhovore. „Ježiš im povedal: Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom. Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach? Preto vám hovorím, že vám bude odňaté Božie kráľovstvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať úrodu. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho padne on, toho rozmliaždi. Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich. Chceli ho chytiť, len sa báli zástupov, lebo ho pokladali za proroka.“ (Mat 21,42-46) Mesiáš už druhýkrát v tomto rozhovore s nepriateľmi cituje 118. žalm: „Otvorte mi brány spravodlivosti, vojdem nimi a poďakujem sa Hospodinovi. Toto je Hospodinova brána, ňou vchádzajú spravodliví. Ďakujem ti, že si ma vypočul, že si sa mi stal záchranou. Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom. Stalo sa to na pokyn Hospodina: je to vec v našich očiach obdivuhodná. Toto je deň, ktorý urobil Hospodin, plesajme a radujme sa v ňom!“ (Ž 118,19-24) Pri čítaní tohto žalmu som si uvedomil zvláštny kontrast. Autor žalmu vyzýva na radosť a jasot. Zástup ľudí, ktorý sprevádzal Ježiša pri jeho príchode do Jeruzalema, skutočne jasal. Splnili sa slová tejto starej piesne. Ľudia radostne volali: „Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ (Mat 21,9) Všetci sa radovali. Len duchovná elita národa škrípala zubami a plánovala vraždu. Keby mohli, Ježiša by hneď zabili. Matúš poznamenal, že keby nemali strach z množstva jeho stúpencov, urobili by to.
Ako je možné, že jednoduchí ľudia sa radovali, a duchovní vodcovia zúrili? Ježiš na to dal odpoveď. Duchovní vodcovia sú vinári, ktorí sa práve rozhodli zabiť hospodárovho syna. Za každú cenu sa chcú stať majiteľmi vinice. Aj za cenu vraždy.
Ich konanie sa veľmi podobalo tomu, čo urobil Lucifer v nebi. Tento cherub zatúžil po tróne svojho Stvoriteľa. Prorok najprv skonštatoval: „Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si na zemi, vládca nad národmi!“ (Iz 14,12) A potom dodáva: „Veď v srdci si si povedal: Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa k Najvyššiemu.“ (Iz 14,13.14) Satan „padol z neba“, pretože odmietal ctiť svojho Pána. Rovnaký pád čaká veľkňazov a starších. Po Ježišovom ukrižovaní, vzkriesení a nanebovstúpení učeníci založia kresťanskú cirkev. Moc veľkňazov a starších už nikdy nebude taká, aká bola predtým.

Pane, všetko nasvedčuje tomu, že čoskoro prídeš vykonať súd. Chcem byť medzi tými, ktorí sa z Tvojho návratu budú radovať. Naplň moje srdce dôverou, aby som sa mohol radovať a jasať už teraz.