On to počul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Matúš 9,12.13

Ježiš posiela farizejov a zákonníkov do synagógy alebo domov naštudovať si základné Hospodinove výroky zo zvitkov Starej zmluvy, konkrétne z proroka Ozeáša 6,6. Doplniť si vedomosti o Božích prioritách a o charaktere, ktorý by mal Boží ľud odrážať. Milosrdenstvo, láska a súcit sú dôležitejšie ako prázdna náboženská forma. Pre duchovnú elitu vyvoleného národa (zdravých a spravodlivých) muselo byť ponižujúce nechať sa poučovať o výklade prorockých výrokov neučeným mužom. Ježiš však odkazuje na jasnú Božiu vôľu – milosrdenstvo k úbohým a biednym. Vylúčených preto pozýva k spoločnému stolovaniu ako k predobrazu hostiny v Božom kráľovstve. Farizeji sa medzitým sústreďujú na správne kultové predpisy a zbožné skutky, ktorými dokladajú svoju spravodlivosť pred Bohom. Kristus však jasne ukazuje, že bohoslužba bez služby je prázdna a neúčinná.

Pane, nauč nás priznať si, že sme hriešnici a potrebujeme Tvoje uzdravenie. Nech sú láska a súcit k druhým dôležitejšie než zdanie dokonalosti, ktoré si niekedy pestujeme vonkajším správaním a dobrými skutkami.

Mikuláš Pavlík