Hoci sa už mnohí pokúšali vyrozprávať rad-radom udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám to podali tí, čo boli od začiatku očitými svedkami a služobníkmi slova, predsa som aj ja uznal za dobré dôkladne a postupne prebádať všetko od začiatku a napísať ti, vznešený Teofil, aby si poznal spoľahlivosť náuky, do ktorej ťa zasvätili.

Lukáš 1,1–4

Každý deň nás zaplavuje obrovské množstvo správ a informácií. Vyžadujú si našu pozornosť a náš čas. Niektoré sú dôveryhodné, iné zavádzajúce. Ako sa v nich vyznať a orientovať?

Nepríjemné historické skúsenosti s „pravdou“ viedli našu spoločnosť k tomu, že prestala veriť v „pravdu“. Všetko je relatívne. Každý môže mať pravdu.

Lukáš, autor dnešného biblického textu, verí, že pravda existuje. Nebol kresťanom a dokonca nemá ani židovský pôvod. Potom, čo sa stretol s kresťanstvom, ako lekár a vedec najprv všetko preskúmal. Zoznámil sa s očitými svedkami Ježišovho života, smrti a zmŕtvychvstania. Keď sa presvedčil o pravdivosti toho, čo počul, stal sa kresťanom. Všetko, čo zistil, zapísal pre Teofila a pre nás, ľudí žijúcich o dve tisícročia neskôr.

Aj my si musíme overiť informácie, ktoré potrebujeme pri každodennom rozhodovaní o tom, do čoho budeme investovať svoje úspory, čas a energiu a podľa čoho sa chceme riadiť v osobných vzťahoch.

Lukáš nás učí, aby sme si overili, čomu budeme veriť a čomu nie. Nejde len o úspory, ale o dočasný aj večný život. Existuje pravda, dokonca absolútna pravda. Máme ju hľadať a preskúmať. Keď ju nájdeme, máme sa jej pevne držať. Od toho závisí náš dnešok, zajtrajšok i naša večnosť.