Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: Micha, máme ísť do boja proti Ramót-Gileádu, alebo sa toho vzdať? Odpovedal mu: Vyprav sa a zvíťazíš. Hospodin ho vydá do moci kráľovej. Kráľ ho však zahriakol: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Hospodinovom mene hovoril iba pravdu? Prvá kniha kráľov 22,15-16

Filozof Immanuel Kant definoval pravdovravnosť ako absolútnu vlastnosť, ktorá nehľadí na následky. Čistú pravdu treba hovoriť vždy a všade. A to aj vtedy, keby to malo stáť život niekoho druhého. Nie som si však úplne istý, že takto si pravdovravnosť predstavuje aj Boh.
Dovolím si dnes ponúknuť provokatívny príbeh zo Starej
zmluvy. Kráľ Acháb sa chystá do bitky. Falošní proroci mu ohlasovali víťazstvo, ale jeho spojenec kráľ Jošafát chce najskôr počuť slovo Hospodinovho proroka. Kráľ teda pošle po Michu, ktorý mu však nikdy neprorokoval nič dobré. Zrejme aj preto ho posol po ceste varuje, aby pred kráľom povedal radšej niečo pozitívne. Prorok ho však uisťuje, že povie len to, čo mu zjaví Hospodin.
O to väčším prekvapením je, keď zrazu kráľovi Achábovi hovorí, že bude mať úspech. Zdalo by sa, že Acháb bude spokojný, ale opak je pravdou. Kričí na proroka, aby mu povedal „pravdu“. A keď mu ju prorok povie, kráľ ju neuposlúchne a dá Michu uväzniť.
Aký paradox. Hospodinov prorok klame, aby sa bezbožný kráľ dozvedel pravdu! Pán Boh to s nami nemá ľahké…

Ježišu, prosím, daj mi do úst vhodné slovo, ktoré ponesie Tvoju pravdu k druhým.

Jiří Pavlán