Vaša reč nech je: Áno – áno, nie – nie. Čo je navyše, pochádza od zlého. Evanjelium podľa Matúša 5,37

Malý chlapec zodvihne vyzváňajúci mobil svojho otca a povie, že otecko nie je doma. Potom sa na chvíľku odmlčí a dodá, že doma vlastne je, ale sprchuje sa. Už malé deti cítia rozdiel medzi pravdou a klamstvom.
Pravdovravnosť je určite dôležitá, ale pravdou možno aj zabiť, ak ju povieme bez lásky alebo napríklad hovoríme zle o druhých, hoci to vôbec nie je potrebné.
Byť pravdovravný neznamená len hovoriť pravdu. Pravdou musíme aj žiť. Či už vedome, alebo nevedome oznamujeme informácie iným ľuďom aj gestami, mimikou, postojom, spôsobom života… Druhí zväčša viac ako to, čo hovoríme, vnímajú to, čo na nás vidia.
A zvlášť deti majú dobrý pozorovací talent. Keď sa rodičia v modlitebni pekne tvária, krásne hovoria, ale doma všetko vyzerá inak, vnímajú to ako pokrytectvo. A tak vnímajú aj Boha, s ktorým neskôr v dospievaní nechcú mať nič spoločné.
Ellen Gould Whiteová napísala: „Usporiadaná a disciplinovaná rodina vydá väčšie svedectvo o kresťanstve ako všetky kázania dohromady.“

Bože, chcela by som byť pravdovravná nielen v slovách, ale aj v celom mojom živote. Chcela by som Ťa predstaviť všetkým, s ktorými sa dnes stretnem, ako milujúceho Boha.

Bohumila Fürstová