No tento druh sa vyháňa iba modlitbou a pôstom Keď sa zišli v Galilei, povedal im Ježiš: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, Mat 17,21.22
Hovorí sa, že pravda niekedy bolí. O jednej takej pravde hovoril Ježiš niekoľkokrát v závere svojej pozemskej činnosti. Učeníci sa ju snažili ignorovať. Práve preto ju Ježiš viackrát pripomína. Vie, že tým im pomôže prekonať šok vo chvíli, keď sa jeho slová skutočne splnia.
Po niekoľkých dňoch strávených medzi ľuďmi sú konečne sami. Vracajú sa do Galiley, rodnej krajiny väčšiny učeníkov. Vtedy Ježiš svojim najbližším učeníkom pripomenie, že „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, zabijú ho, ale tretieho dňa bude vzkriesený“. Matúš k tomu pridá svoju spomienku: „A oni sa veľmi zarmútili.“ (Mat 17,21.22) Je zaujímavé, koľkokrát učeníci od Ježiša počuli, že ho napokon jeho nepriatelia zabijú – a napriek tomu sú prekvapení, keď sa to stane. Pripomína mi to Ježišov výrok, o ktorom budeme hovoriť v novembri: „Bedlite teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvedomte si predsa, že keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bedlil by a nedovolil by mu vlúpať sa do domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ (Mat 24,42-44) Keď príde okamih Ježišovho návratu na našu zem, všetci budú prekvapení – napriek tomu, že sa udeje mnoho predpovedaných znamení. Pavol napísal: „Lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. Keď budú hovoriť: Je pokoj a istota!, vtedy ich znenazdania prepadne záhuba ako pôrodné bolesti rodičku a neuniknú. No vy, bratia, nežijete v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej.“ (1Tes 5,2-4) Jeden učiteľ na priemyslovke nám v závere prvej hodiny dal za domácu úlohu naučiť sa z učebnice nové učivo. Pripomenul nám, že nás to bude na budúcu hodinu skúšať. Väčšina z nás si pomyslela: „Je malá pravdepodobnosť, že vyvolá práve mňa.“ Aj ja som si to povedal a učivo som sa nenaučil. Keď ma vyvolal k tabuli, dostal som päťku.
Na konci hodiny učiteľ opäť zadal domácu úlohu. Varoval nás, že zase bude skúšať. Hovoril som si, že ja už mám pokoj. Mňa vyvolá, až keď vyskúša všetkých ostatných. Mýlil som sa. Znovu ma vyvolal, aby som si opravil známku. A potom ešte dvakrát…
Mám pocit, že podobne pristupujeme k tomu, čo nám hovorí Boh. Zdá sa nám málo pravdepodobné, že sa toho dožijeme práve my. Veď všetci kresťania, ktorí žili pred nami, očakávali Ježišov návrat a zomreli bez toho, aby sa tento sľub splnil.
Podobný prístup mali aj Ježišovi učeníci. Keď im rozprával o svojom utrpení, spočiatku ho veľmi nepočúvali. Keď si však uvedomili, že to myslí vážne, boli zarmútení. Stále dúfali, že sa to nesplní. Uverili, až keď svojho Majstra videli visieť na kríži. V tej chvíli zbytočne prežívali strach o svoje životy. Keby si pamätali jeho slová, vedeli by, že „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, zabijú ho, ale tretieho dňa bude vzkriesený“.
Pane, niekedy sa k proroctvu o záverečných udalostiach dejín tohto sveta staviam ako učeníci k Tvojmu varovaniu, že budeš zabitý. Nauč ma vidieť v proroctvách nielen to nepríjemné, čo ma môže stretnúť, ale hlavne to dobré. Keď sa všetko naplní, začne sa večný život v Tvojom kráľovstve.
