Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Jakubov list 4,6

Boh sa nepozerá na ľudí cez ich majetok, vzdelanie alebo postavenie. Váži si ich na základe čistoty ich pohnútok a krásy ich charakteru. Sleduje, do akej miery v nich prebýva jeho Duch a či ich život odzrkadľuje jeho podobu. Byť veľký v Božom kráľovstve znamená byť pokorný, mať úprimnú vieru a čistú lásku ako malé dieťa.
Kristus povedal: „Viete, že vládcovia panujú nad národmi a mocnári ich utláčajú. Medzi vami to tak nemá byť! Ale kto by sa chcel stať medzi vami veľkým, nech je vaším služobníkom.“ (Mat 20,25.26)
Účasť na Kristovom utrpení je pre človeka najväčším darom a najvyššou poctou neba. Ani Enoch, ktorý bol vzatý do neba, ani Eliáš, ktorý vystúpil na nebesia v ohnivom voze, neboli významnejší a nedostalo sa im väčšej cti než Jánovi Krstiteľovi, ktorý zomrel vo väzení. „Veď vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste v neho nielen verili, ale aj trpeli preňho.“ (Fil 1,29) (MH 477.478; CZ 343)

Pane Ježišu, dnes Ťa chceme poprosiť o pokorné srdce, úprimnú vieru a čistú lásku.