Mužovi povedal: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť, nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš. Prvá kniha Mojžišova 3,17-19

Rozmýšľali ste niekedy o tom, čo bude na konci vašej životnej cesty? Aké máte pocity, keď si predstavíte, že sa stretnete so smrťou? Považujete ju, ako mnohí filozofovia, za spravodlivú?
Stvoriteľove slová „prach si a do prachu sa vrátiš“ si vypočulo na pohreboch mnoho ľudí. Netušia však, v akej súvislosti ich Stvoriteľ vyslovil. Boh nimi dáva jasne najavo, že smrť nie je spravodlivá. Je to votrelec, ktorý na planétu Zem nepatrí, a pôvodne tu nemal čo robiť.
Na počiatku „Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme a vdýchol mu do nozdier dych života“. Stvoriteľ vie, ako urobiť z neživej hmoty živú bytosť, no hriech spôsobuje pravý opak. Človek, živý tvor, sa znovu stáva mŕtvou hmotou.
Hriech spôsobil na našej planéte chaos. Zmenil život ľuďom i celej prírode, keďže diabol vložil do Božieho stvorenia odraz svojho charakteru. Z bytosti, ktorá mala spravovať zem, sa stal dravec, ktorý svoju planétu drancuje. Hriech tak narušil súlad v prírode, mnohé druhy v rastlinnej a živočíšnej ríši sa zmenili na šelmy žijúce na úkor iných.
Stvoriteľ sa s tým nechcel zmieriť a neustále bojuje za záchranu našej planéty, aj nás samých. Záleží mu predsa na všetkom, čo stvoril.

Bože, viem, že sa zas stanem prachom. Verím však, že ma z prachu vzkriesiš k večnému životu. Posilňuj moju vieru.