V tom čase šiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Učeníci boli hladní, a tak začali trhať klasy a jesť. Zbadali to farizeji a povedali mu: Pozri, tvoji učeníci robia to, čo nie je dovolené robiť v sobotu. On im však povedal: Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný aj so svojou družinou? Ako vošiel do Božieho domu a ako jedli posvätné chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, iba sami kňazi? Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotný deň kňazi v chráme znesväcujú sobotu, a sú bez viny? Hovorím vám: Tu je niečo viac ako chrám. Mat 12,1-6

V našej rodine bola sobota vždy sviatkom. Napriek tomu, že to bol kedysi pracovný deň, v sobotu som do školy nechodil. Kvôli tomu som dostával dvojky zo správania. Namiesto do školy som chodil s rodičmi na bohoslužbu.
„V tom čase šiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Učeníci boli hladní, a tak začali trhať klasy a jesť. Zbadali to farizeji a povedali mu: Pozri, tvoji učeníci robia to, čo nie je dovolené robiť v sobotu. On im však povedal: Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný aj so svojou družinou? Ako vošiel do Božieho domu a ako jedli posvätné chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, iba sami kňazi? Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotný deň kňazi v chráme znesväcujú sobotu, a sú bez viny?“ (Mat 12,1-6) Občas mám pocit, akoby som sa s tými farizejmi stretával osobne aj v mojej cirkvi. V detstve na mňa takíto ľudia žalovali mojej mamke, že robím to, „čo sa v sobotu nesmie robiť“. Mamka na to trpezlivo a s láskou odpovedala, že sme ešte malí a že chvíľu potrvá, kým pochopíme, prečo je v sobotu dobre to alebo ono nerobiť.
Spomínam si, ako sa raz niekto sťažoval na moje prežívanie soboty môjmu dedkovi. Dedko si toho človeka chvíľu mlčky prezeral. Potom s vľúdnym úsmevom na tvári odpovedal: „Maj s nami trpezlivosť. Veď aj Boh ju má s tebou!“ Páči sa mi, ako Ježiš odpovedá ľuďom, ktorí na seba berú úlohu strážcov mravnosti celého národa. Pretože ide o vynikajúcich znalcov židovských Písiem, pripomenie im dva príbehy.
Jeden sa vlastne odohrával každú sobotu ráno. Bol to čas, keď kňazi v svätyni kládli na stôl čerstvý chlieb. Vždy v noci z piatka na sobotu museli upiecť dvanásť chlebov. Keď ich v sobotu ráno položili na svoje miesto, chleby, ktoré boli vo svätyni od minulej soboty, museli zjesť. Kňaz, ktorý mal v sobotu službu v svätostánku, sa každý piatok večer stal pekárom. Pracoval v sobotu – a napriek tomu bol podľa Ježiša bez viny.
Druhý príbeh je z doby, keď Dávid utekal pred svojím svokrom Saulom. (Je opísaný v Prvej Samuelovej knihe, 21. a 22. kapitole.) Cestou dostal od kňaza Achimelecha posvätný chlieb zo svätyne. Z príbehu vyplýva, že sa to všetko odohráva v sobotu. Napriek tomu, že v ten deň podniká dlhú cestu, podľa Krista je bez viny.
Ježiš dobre vie, že motívom záujmu farizejov o konanie jeho učeníkov nie je starosť o dodržiavanie zákona, ale snaha nájsť na Mesiášovi niečo, za čo by ho mohli obžalovať a zabiť. Napriek tomu im dáva vľúdnu odpoveď. Má s nimi svätú trpezlivosť. Svojím správaním ukazuje, ako Boh zaobchádza s hriešnikom. Nechce ho hneď odsúdiť, ale snaží sa priviesť hriešnika k pokániu a náprave.

Pane, ďakujem Ti, že aj so mnou máš svätú trpezlivosť. Prosím, naplň moje srdce Tvojou láskou a trpezlivosťou – hlavne voči mojim najbližším. Ďakujem.