Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve – a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch. 2. Korinťanom 3,18

Mojžiš na vrchu Sinaj prebýval v Božej blízkosti. Keď zostúpil, bolo z jasu jeho tváre na prvý pohľad zrejmé, že bol s Ním. V realite všednosti Izraelitom jas v jeho tvári vadil a báli sa ho. Mojžiš ich chcel zbaviť nepríjemných pocitov a použil na to jednoduché riešenie – zakryl si žiariacu tvár závojom.
Novozmluvní kresťania, na rozdiel od Mojžiša, si už tvár zakrývať nemusia. Naopak je žiadúce, aby mali tváre odhalené a viditeľné. Nech sa prejaví, že v Jeho blízkosti sa všetko rozjasňuje. Z tohto pohľadu je každá aktivita privádzajúca k blízkosti s Ním veľmi žiadaná a potrebná. Patrí sem:
• Bohoslužba, oslava a uctievanie privádzajú priamo k Jeho prítomnosti.
• Dobročinnosť a služba núdznym ľuďom a dobrým veciam. Je to totiž Jeho spôsob bytia.
• Rovnako tak sa to deje trávením času pri Jeho slove a modlitbe.
V našich rozhodnutiach, vo vzťahoch s druhými, vo všetkom, čo sme, sa vždy bude odrážať, nakoľko prebývame v Božej prítomnosti a blízkosti. Odraz Božej svätosti a čistoty nejde prehliadnuť.

Pane, chcem prežívať Tvoju prítomnosť a slávu, všetko čím chcem byť, je len odrazom Tvojej čistoty a svätosti.

Gustav Kloda