Keď teda uvidíte stáť na svätom mieste ohavnosť spustošenia, o ktorej bolo povedané ústami proroka Daniela — kto číta, nech pochopí —, vtedy tí, čo budú v Judsku, nech ujdú do hôr. Kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. V tých dňoch beda ťarchavým a dojčiacim ženám. Mat 24,15-19

Ježiš pokračuje vo svojej odpovedi na otázku učeníkov, ktorých zaujíma, ako a kedy bude chrám zničený. Napriek tomu, že im nepovie dátum, budúcnosť opíše tak, aby každý, kto bude sledovať dianie okolo seba, poznal, že sa blíži rozhodujúci okamih.
Mnohí kresťania sa stále snažia vypočítať dátum konca sveta. Počul som množstvo rôznych teórií. Ježiš neponúka nijaký zložitý matematický vzorec na výpočet dátumu konca sveta. Hovorí o udalostiach, ktoré budú ovplyvňovať životy miliónov ľudí nielen v Palestíne, ale na celom svete.
„Keď teda uvidíte stáť na svätom mieste ohavnosť spustošenia, o ktorej bolo povedané ústami proroka Daniela – kto číta, nech pochopí –, vtedy tí, čo budú v Judsku, nech ujdú do hôr. Kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. V tých dňoch beda ťarchavým a dojčiacim ženám.“ (Mat 24,15-19) Tieto slová sa týkajú zničenia jeruzalemského chrámu. Z histórie vieme, že chrám bol zničený v roku 70 n.l. Predchádzalo mu židovské povstanie, po ktorom v roku 66 n.l. pritiahol na sever Judska Vespasian so svojím synom Títom a légiami. V priebehu dvoch rokov obsadil väčšinu územia obývaného vzbúrenými Židmi. V roku 68 n.l. sa chystal obľahnúť Jeruzalem.
Práve v tom čase sa dozvedel, že cisár Nero spáchal samovraždu. Vespasian si uvedomil, že sa mu naskytla šanca získať prázdny trón. Syna Títa s dostatočne veľkým vojskom nechal v Judsku a odišiel podniknúť všetky potrebné kroky na to, aby mohol prevziať moc nad Rímom.
V Jeruzaleme medzitým prebieha boj o moc medzi dvoma skupinami vzbúrencov. Zelóti sa usídlili na území „chrámového obvodu“. Tak sa naplnili Ježišove slová o „znesväcujúcej ohavnosti“. Z Jeruzalema utekajú stovky obyvateľov. Títus dáva príkaz, aby bol všetkým utečencom umožnený voľný odchod na vidiek.
V roku 70 n.l. sa Títus so svojím vojskom vydáva proti Jeruzalemu. Obľahne ho a začína robiť prípravy na jeho dobytie. Nie je to ľahké, pretože Židia sa fanaticky bránia. Títus sa spočiatku snaží chrániť vzácne pamiatky. Keď obliehaní Židia sami zapaľujú budovy, ktorých sa musia vzdať, jeho vojaci sa snažia zapálené budovy hasiť.
Nakoniec Títus pochopí, že ohľaduplnosť musí ísť bokom a 29. augusta 70 n.l. je chrám dobytý a zničený. Ježišove slová o tom, že z neho nezostane kameň na kameni, sa naplnia. V tejto vojne padlo vyše milióna Židov. Ďalší boli predaní do otroctva ako lacná pracovná sila.
Ježiš dopredu varuje pred touto smutnou udalosťou. Vďaka evanjeliu podľa Matúša a Marka si kresťania pamätajú jeho slová. Kto aspoň trochu poznal myslenie rímskych okupantov, si mohol na základe toho, čo sa dialo v Jeruzaleme a v celom Judsku, uvedomiť, že sa blíži skaza, a včas utiecť.
Ježiš čaká, že sa zachováme podobne. Máme sledovať, čo sa deje okolo nás. Plnenie Ježišových predpovedí má povzbudiť našu vieru v splnenie všetkého, čo Ježiš prorokoval. Ak chceme posilniť našu vieru, stačí čítať Bibliu a dívať sa okolo seba.

Pane, ďakujem Ti, že si dopredu predpovedal všetko, čo vidím okolo seba. Teším sa, že čoskoro sa splní aj to najdôležitejšie – Tvoj návrat.