Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ľudské príkazy podávajú ako náuku. Evanjelium podľa Marka 7,6-7

V podobenstve o farizejovi a mýtnikovi opisuje Ježiš dvoch mužov, ktorí sa modlia k Bohu. Farizej vymenováva svoje zásluhy, zatiaľ čo colník sa neodvažuje pozdvihnúť oči k nebu a hovorí: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“ (Luk18,13) O Bohu môžeme pekne hovoriť, robiť pre neho rôzne dobré veci, plánovať zborové činnosti, spievať piesne, ale naše srdce môže byť úplne inde. Môžu nás chváliť, ľudia k nám môžu vzhliadať ako ku svojim vzorom, ale naše srdce môže byť prázdne. Niektorí „zbožní“ ľudia nemajú vo svojom srdci miesto pre Boha.
Plnenie všetkých možných príkazov, zákazov a konanie „dobrých skutkov“ nám nebo nezabezpečí. Iba osobné stretnutie s Bohom a priateľstvo s ním nám prinesie radosť, nádej i dôveru. Z neho potom vyplynú skutky, ktoré budúdôsledkom nášho spasenia.
Život podľa rád nášho priateľa nám nebude pripadať ťažký a naplní nás radosťou. Spasení sme z Božej milosti v Kristovi Ježišovi. Po stretnutí s Ježišom sa zo Šavla stane Pavol a jeho život sa uberá iným smerom. Hľadajme celým srdcomBoha, jeho vôľu. Žime zbožne – s Bohom a z Boha.

Ježišu, túžim po stretnutí s Tebou. Chcem s Tebou prežívať každú chvíľu môjho života.

Bohumila Fürstová