Potom Hospodin, Boh, povedal: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás: Pozná dobro i zlo. Len aby teraz nesiahol rukou na strom života, nejedol z neho a nežil naveky! Hospodin, Boh, ho vyhnal zo záhrady Eden, aby obrábal pôdu, z ktorej bol vzatý. Odohnal človeka a na východ od záhrady Eden postavil cherubov a blýskavý plamenný meč, aby strážili cestu k stromu života. Prvá kniha Mojžišova 3,22-24

Človek je zvedavý tvor, a to je dobre. Horšie je, keď niekedy svoju túžbu po poznaní zamieňa za obyčajnú zvedavosť, ktorá je príčinou mnohých zbytočných problémov.
Áno, bola to vlastne zvedavosť, ktorá priviedla Evu k stromu poznania. Tak ako Evu, tak aj nás láka tajomno, hoci tušíme, že za ním sa môže skrývať nebezpečenstvo.
Naši prarodičia napriek všetkým varovaniam vstúpili v raji na zakázanú pôdu, pred ktorou ich Stvoriteľ vystríhal. Uverili sladkým rečiam hada – diabla, že sa im nemôže nič stať. Tešili sa, že objavia niečo nové, ale prišlo sklamanie. Ihneď vidia a cítia následky svojho konania a musia opustiť raj. Už nikdy nebudú jesť zo stromu života.
Aj mňa zvádza zvedavosť k tomu, aby som sa vydal smerom, pred ktorým ma môj Stvoriteľ varuje. Určite ma netúži ochudobniť o niečo cenné, len si nepraje, aby som poznal viac zla, než ma doteraz stretlo.
Muž a žena v raji zamenili zdravú zvedavosť za tú smrtiacu. Dali zvedavosti nový, fatálny rozmer. Poučím sa z ich chyby a budem múdrejší?

Bože, ďakujem Ti, že si do môjho vnútra vložil túžbu po poznaní. Pomôž mi, aby som vedel rozpoznať, keď ma ženie chorobná zvedavosť. Chcem rešpektovať Tvoje rady a byť v bezpečí.