Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávida, syna Abraháma. Evanjelium podľa Matúša 1,1

Autor začína svoje evanjelium zvláštnym spôsobom. Keby dnes, v 21. storočí, niekto v prvej kapitole svojej biografickej knihy uviedol dlhý zoznam mien, môže si byť istý, že jeho rukopis skončí u vydavateľa v koši.
Pre Žida bol však rodokmeň na začiatku príbehu tou najprirodzenejšou a najpríťažlivejšou vecou. Aj židovský historik Jozefus (1. storočie) uvádza v úvode svojho životopisu svoj rodokmeň, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou našiel vo verejných záznamoch vedených sanhedrinom, židovskou veľradou.
Pre Židov bol rodokmeň veľmi dôležitý. Kňaz, ktorý nebol schopný dokázať svoj pôvod od Árona, nemohol vykonávať kňazský úrad. (Ezd 2,62)
Žid v prvom storočí pokladal rodokmeň na začiatku životopisu za prirodzenú vec. Bol presvedčený, že je to nevyhnutné, pretože to zaručovalo dôveryhodnosť dotyčného človeka. Tým skôr to platilo pre knihu, ktorá tvrdila, že jej hlavnou postavou je Kristus (grécky výraz pre hebrejské slovo „Mesiáš“). Matúš prichádza s týmto výrazom hneď v prvom verši: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávida, syna Abraháma.“ Keby Matúš nedokázal čistotu Ježišovej rodovej línie, ani by nemusel písať zvyšok svojho evanjelia, pretože nikto zo Židov by si ho neprečítal.
Matúšovým zámerom nebolo len demonštrovať čistotu Ježišovho pôvodu, ale tiež to, že medzi jeho predkami sa nachádzali výnimoční ľudia. Mesiáš mal pochádzať z rodovej línie Dávida. „Tvoj rod bude pevný a tvoje kráľovstvo trvalé predo mnou, tvoj trón bude navždy pevný,“ povedal Boh Dávidovi prostredníctvom proroka Nátana. (2 Sam 7,16) Židia verili, že toto zasľúbenie ukazuje na prichádzajúceho Mesiáša. Preto sa v Novej zmluve opakovane stretávame s tvrdením, že Ježiš bol Dávidovým potomkom.
Matúš považuje za dôležité dokázať, že Ježiš bol synom Abraháma. Abrahám nie je len otcom židovského národa. Boh zasľúbil, že prostredníctvom Abraháma požehná všetky národy na zemi. (1 Moj 12,1-3)
Pretože Ježiš pochádza z rodovej línie Dávida i Abraháma, je oprávnený prevziať rolu Mesiáša.
Jedným z poučení Matúšovej genealógie je, že Boh sa stretáva s ľuďmi tam, kde sú. Keď sa Kristus Boh stal vteleným Ježišom, udialo sa to v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste. Ako sa stretol so Židmi prvého storočia v ich prostredí, stretáva sa dnes s nami na mieste, kde sa nachádzame.