Boh povedal: Nech sa hmýria vody živými tvormi a vtáky nech lietajú nad zemou pod nebeskou oblohou. Boh videl, že je to dobré. Boh ich požehnal a povedal: Ploďte sa a množte sa a naplňte vodu v moriach; vtáctvo nech sa množí na zemi! Bol večer a bolo ráno, piaty deň. Prvá kniha Mojžišova 1,20-23

Páčila by sa vám príroda, keby v nej okrem človeka nežili nijaké živočíchy? V riekach a moriach by neplávali ryby. V korunách stromov by nespievali vtáky. Dokonca by ste nepočuli bzučať jedinú včelu ani muchu.
Je to naozaj zvláštna až desivá predstava. Napriek tomu naša planéta zažila niečo podobné. Keď Boh tretieho dňa obliekol našu planétu do nádhernej zelene, bolo tu zvláštne ticho. Na ďalší deň sa však všetko zmenilo. Voda sa začala hemžiť všelijakými tvormi. Vzduch bol plný li etajúcich vtákov a pradávnych tvorov, o ktorých nám rozprávajú už iba fosílie.
Boh stvoril hmyz, ktorý je dôležitý pre opeľovanie rastlín a stromov. Mnohí tvrdia, že jednotlivé dni stvorenia trvali tisícročia alebo dokonca milióny rokov. Prežila by zeleň, keby ju nemal kto opeľovať? Aj preto verím, že Prvá kniha Mojžišova hovorí o skutočných dňoch.
Piateho dňa sa prvýkrát stretávame s požehnaním. Boh ho udeľuje všetkým živočíchom, ktoré stvoril. Možno nám tým chcel naznačiť, ako sa máme správať voči všetkému živému. Veď Boh nemá rád iba nás, On miluje všetko, čo stvoril. Pamätajme na to.

Bože, veľmi rád počúvam štebotanie vtákov! A hoci nie som rybár, rieky bez rýb si neviem predstaviť. V tom všetkom cítim Tvoju moc a požehnanie.