Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň. List Židom 10,25

Možno si tento verš vybavujete v trochu inom znení. Väčšina slovenských prekladov namiesto slova povzbudzujme uprednostňuje sloveso napomínajme. Môže nám to pripadať zvláštne, pretože slovesá povzbudzovať a napomínať rozhod-ne nepatria v slovenčine medzi synonymá. V gréčtine sú to však dva významy jedného slovesa parakaleo.
A má to aj logiku. Každý vychovávateľ vie, že povzbudzovanie stráca význam, ak jasne neurobíme hranicu medzi dobrým a zlým. Potrebujeme upevňovať správne návyky (povzbudzovať), ale tiež označiť a odstraňovať tie nesprávne (napomínať).
Zreteľne to môžeme vidieť na Duchu Svätom, ktorý je označený za Tešiteľa (Parakletos). Jeho úlohou je ukázať ľuďom, v čom spočíva hriech a akú nádej máme v istote, že „knieža tohto sveta je už odsúdené“ (Ján 16,11). Na jednej strane nám ukazuje súd, ktorý sa pre nás skončí zle, ak zostaneme verní hriechu, na druhej strane nás pozitívne a neuveriteľne kreatívne motivuje, aby sme hriech opustili a primkli sa ku Kristovi.

Bože, ďakujem Ti, že ma povzbudzuješ a napomínaš prostredníctvom svojho Ducha. Nauč ma, ako povedať nepríjemné, ale dôležité veci tak, aby boli druhým ľuďom povzbudením, a nie prekážkou.

Jiří Pavlán