O šesť dní vzal Ježiš Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár sa mu zaskvela sťa slnko a rúcho mu zbelelo ako svetlo. A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš… a vtom bolo z oblaku počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si obľúbil. Jeho počúvajte. Evanjelium podľa Matúša 17,1-5
Ježišovo premenenie súvisí s tým, čo sa stalo predtým – Peter vyznáva, že Ježiš je Kristus (Mat 16,16), Ježiš predpovedá vlastnú smrť a vzkriesenie a vyhlasuje, že učeníci musia niesť kríž. (verše 21-28)
Matúš napísal, že Ježiš odišiel na horu šesť dní po udalostiach v Cézarei Filipovej. O dôvode tejto cesty nehovorí. Lukáš áno. V 9. kapitole verši 28 uvádza, že Ježiš vzal troch svojich učeníkov a „vystúpil na vrch modliť sa“.
Ježiš mal iste veľa vecí, za ktoré sa potreboval modliť. Teraz sa už definitívne rozhodol ísť do Jeruzalema v ústrety krížu. Táto predstava v ňom vzbudzovala obavy. Ježiš sa potreboval modliť aj za svojich nechápavých učeníkov, ktorých tu čoskoro zanechá, aby viedli jeho cirkev na zemi.
V tejto chvíli to však boli ešte slabí ľudia! Lukáš prezrádza, že to, čo sa stalo na hore premenenia, zopakuje sa neskôr v Getsemanskej záhrade – kým sa Ježiš modlí, oni spia. (verš 32) Boli to jeho najbližší učeníci, ktorých si teraz prvýkrát vybral spomedzi všetkých dvanástich, aby im dal zvláštne pokyny. Ak bol ich duchovný stav takýto, ako na tom boli ostatní deviati? Nie div, že Ježiš cítil potrebu modliť sa.
Na hore premenenia sa v miniatúrnom rozsahu predstavilo budúce Božie kráľovstvo vo svojej sláve. Zmyslom tohto zjavenia bolo povzbudiť Ježiša i učeníkov, ktorí boli zmätení z toho, čo im Ježiš povedal o sebe ako o Mesiášovi a o učeníctve. Táto udalosť však posilnila predovšetkým Ježiša.
Veľký význam mal pre Ježiša hlas z neba – ten hlas, ktorý počul pri svojom krste na začiatku svojho verejného pôsobenia. Teraz počuje tento hlas znovu – práve v okamihu, keď sa vydáva na cestu do Jeruzalema. Boh vyjadruje svoj súhlas s Ježišovým rozhodnutím. Bolo to, ako keby Otec povedal: „Pokračuj, rozhodol si sa správne. Budem s tebou.“
Buďme vďační, že máme Boha, ktorý je ochotný povzbudiť nás vo chvíli, keď to najviac potrebujeme.
