O šesť dní vzal Ježiš Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Matúš 17,1

Život v našej spoločnosti je zameraný na výkon a aktivitu. Podchvíľou sa obávame, že keď nebudeme stále k dispozícii, rýchlo sa nájde niekto, kto nás rád nahradí.
Ježiš mal na svoju pozemskú misiu iba tri a pol roka. Napriek tomu niekedy vzal svojich žiakov niekam do pustatiny, kde mali pokoj od davu, ktorý ich stále sprevádzal.
Teraz vystupuje s Petrom, Jakubom a Jánom na „vysokú horu“. Cestou počúvajú zvláštne ticho, ktoré na nížine nikdy nepočuli. Podľa Matúša stúpajú hore, aby boli sami.
Samota je niečo, čo väčšina z nás zvyčajne nevyhľadáva. Viac nám vyhovuje, keď môžeme byť v spoločnosti našich blízkych. Chceme sa podeliť o svoje radosti alebo cítiť účasť druhých, keď prežívame bolesť. Samota je možno dobrá, keď nás bolí hlava alebo keď sa potrebujeme skryť, pretože sme urobili niečo, za čo sa hanbíme.
Ježiš potreboval ticho a pokoj, aby mohol počuť hlas svojho Otca. S ním sa radil o tom, čo a ako robiť ďalšieho dňa. Ježiš mal k samote veľmi blízko, preto sa tak rád modlil počas nočného ticha.
Samota a ticho sú dva zanedbávané lieky, ktoré nám príroda ponúka. Čím skôr ich znovuobjavíme, tým skôr pocítime ich liečivé účinky. Neuveríte, pokým to neskúsite.

Bože, často som v zajatí zhonu. Ďakujem za pripomenutie, že by som sa mal občas zastaviť a na chvíľu si vydýchnuť. Vždy mi to prospeje.